Od 1. januára štát sprísnil kontrolu nad podnikmi, ktorých je zakladateľom, ako aj nad vynakladaním ich majetku. Umožňuje mu to novela zákona o štátnom podniku, ktorú prijal parlament v predchádzajúcom volebnom období. NR SR novelu schválila 11. júla a po vrátení prezidentom Rudolfom Schusterom jej znenie potvrdila 19. augusta 2002.
Riaditelia štátnych podnikov budú vybraní výlučne na základe výberového konania, rovnako ako predseda a členovia dozorných rád. Podľa novely riaditeľ podniku zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom v správe podniku, je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku. Je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Musí tiež zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy. Pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku. V prípade, že porušením svojich povinností riaditeľ spôsobí podniku škodu, je povinný ju nahradiť. Ak podniku vznikne škoda tým, že poskytne plnenie alebo nadobudne majetok v rozpore so zákonom, je povinný škodu nahradiť. Riaditeľ podniku je povinný 30 dní od svojho vymenovania predložiť zakladateľovi majetkové priznanie, ktoré musí obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľnom majetku a majetkových právach, ktorého hodnota presahuje 200- tisíc Sk, vrátane údajov o právnom dôvode a dátume nadobudnutia tohto majetku a jeho obstarávacej ceny. Súčasťou majetkového priznania je tiež vyhlásenie o podnikateľských aktivitách riaditeľa v iných právnických osobách a majetkových podieloch jemu blízkych osôb v iných právnických osobách. V prípade, že v majetkovom priznaní riaditeľ úmyselne uvedie neúplné alebo nepravdivé údaje, vzniká dôvod na jeho odvolanie z funkcie.
Riaditeľ a jeho zástupcovia nesmú byť členmi štatutárneho orgánu alebo dozornej rady obchodnej spoločnosti bez predchádzajúceho súhlasu zakladateľa štátneho podniku. Tieto osoby a osoby im blízke nemôžu mať majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti s podobným predmetom podnikania, ako má štátny podnik, alebo v obchodnej spoločnosti, ktorá je dodávateľom tohto podniku, výnimka je možná v prípade akcií z kupónovej privatizácie. Dozorná rada tiež musí schváliť každé rozhodnutie o poskytnutí úveru, pôžičky alebo majetku podniku do užívania členovi podnikového vedenia. Výška mesačného platu riaditeľa nesmie presiahnuť 8-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve, výška mesačnej odmeny člena dozornej rady podniku nesmie presiahnuť 10-násobok priemernej mzdy.
Skrytá možnosť tunelovania?
V prvých mesiacoch t. r. chce ministerstvo hospodárstva predložiť ďalšiu novelu tohto zákona. Jedným z jej cieľov je odstrániť nedostatok, na ktorý upozornili niektoré médiá a bola medzi dôvodmi, ktoré viedli R. Schustera vrátiť zákon na opätovné prerokovanie. Podľa nich totiž existuje istá možnosť odčerpávania prostriedkov z podniku cez odmeny členov dozornej rady. Novela problematiku týchto odmien upravuje v prípade riaditeľa a členov rady rozdielne. Kým u riaditeľa podniku výška ročných odmien z podielu na zisku nesmie presiahnuť 10-násobok priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve, v prípade členov dozorných rád nie je suma limitovaná. Toto ustanovenie teda umožňuje, aby členovia dozornej rady rozhodli, že celý zisk podniku si rozdelia formou odmien medzi seba. Podľa ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa ide o riziko skôr teoretické, lebo väčšina štátnych podnikov nie je zisková. Pretože takéto znenie textu vzniklo na základe poslaneckého návrhu, vzniklo podozrenie, že ide o úmysel: niektorí poslanci boli členmi dozorných rád štátnych podnikov a nemali záujem o limitovanie svojich príjmov, iní predpokladali, že po odchode z parlamentu sa dostanú do dozorných rád. Poslanec Ján Drgonec (ANO) označil za šokujúce tiež to, že zákon nestanovil počet členov dozornej rady.
StoryEditor