V najrázovitejšej turčianskej dedinke Blatnica už viac než 40 rokov prežívajú šťastné chvíle manželia Tarašovci. Vo voľných chvíľach sa zaoberajú zaujímavými ľudovými remeslami. Pod jednou strechou "sa rodia" kožené korbáče, plechové i liatinové zvonce, tepané pracky a originálne slovenské koberce. Ako hovorí čerstvý sedemdesiatnik Jozef Taraš, prvýkrát ako sedemročný bačov pomocník prichytil špagát o borovicu a učil sa pliesť. Po vojne vymenil špagát za kusy kože vyrezané zo starých topánok alebo vojenských čižiem. Dnes pletie zo štyroch, šiestich či ôsmich remencov hovädzej kože korbáče s dĺžkou tri metre. Pletenie jedného kusa zaberie majstrovi celý deň. Len za posledný mesiac spracoval pletením 4,5 kg kože.
Záľubu v pletení prerušil počas vojenskej služby, tam nebola koža, ale dostatok plechu, a tak jeho "zlaté ruky" začali kuť zvonce z nábojníc v dielňach na brúsenie sekier a motýk. Postupne sa vo výrobe zdokonalil a dnes vyrába zvonce z plechu alebo liatiny pomocou formy z vysušeného zlievarenského piesku. Odborník na kovanie, nitovanie, zváranie robí aj tepané, tzv. jánošíkovské pracky na opasky s ornamentmi či valašky s obrázkami ľudových motívov. Drobný odbyt úžitkových pastierskych výrobkov nachádza u tunajších družstevných bačov a v Česku ako atrakcie na chaty. Jeho produkty však našli svoj domov aj v Kanade či v obydliach amerických Slovákov.
O tri roky mladšia manželka Mária nachádza potešenie v tkaní slovenských kobercov. Za jeden deň utká tri až štyri metre kobercov na univerzálne použitie. Zmyslom ľudového umenia u manželov Tarašovcov je oddych od všednej práce, je to ich záľuba, ktorou nahrádzajú pasívny odpočinok. Zaujímavé je, že z veľkého množstva umeleckých výrobkov predajú len veľmi málo kusov, väčšinu darujú ako suveníry.
StoryEditor