Prešov, Fričovce (hn/ben), Kežmarok (hn/ags), Nitra (hn/nv), Banská Bystrica (hn/mvt), Žilina (hn/hud)
Zamestnávanie v malých firmách determinuje viacero faktorov. Sú nimi tradične financie, legislatíva a ďalšie. Podľa konateľa spoločnosti Kalendárium, s. r. o., Prešov Igora Krišku, je obmedzujúcim činiteľom sezónnosť výroby. Firma, ktorá je zameraná na výrobu kalendárov, v súčasnosti zamestnáva sedem ľudí. "Vo vydavateľstve si len málokto môže dovoliť zamestnať človeka, ak ho nevie maximálne využiť. V súčasnosti, keď sa kniha stáva pomaly luxusom, si to nedovolia ani veľké knižné vydavateľstvá," skonštatoval konateľ firmy Igor Kriška.
Za prácou treba cestovať
Iný problém má, napríklad, konateľ firmy Umakov Fričovce Milan Centko, ktorá sa zaoberá umeleckým kováčstvom a zámočníctvom. Umelecké kováčstvo zaberá len asi 15 % objemu výroby, preto sa vo firme kladie dôraz na profesiu umeleckého zámočníka. Podľa jeho slov, je v súčasnosti pomerne ťažké získať kvalifikovaného človeka v tejto profesii. Navyše ich podnik poskytuje práce na území celého Slovenska, preto ďalšou z podmienok, ktorú musí zamestnanec spĺňať, je mobilita. Nie všetci zamestnanci sú ochotní, respektíve môžu, za prácou cestovať. M. Centko by uvítal aj väčšiu pomoc z úradu práce, napríklad pri refundácii miezd.
Uplatnenie aj pre absolventov
Spolumajiteľ firmy Ján Bajús -- Drevointeriér so sídlom v Kežmarku pre HN uviedol, že by firma dokázala zamestnať viac ľudí ako v nej momentálne pracuje. Firma sa zameriava na výrobu nábytku, okien, dverí a hotelového a reštauračného nábytku. Zamestnáva od 25 do 28 ľudí. Zaznamenáva zvyšujúci sa záujem o svoje výrobky. Už dnes by potrebovala ďalších kvalitných stolárov. Získať ich nie je jednoduché a vychovať dobrého stolára je náročné na čas. Odhaduje sa na 5 -- 10 rokov. Chce preto prejsť aj na typizovanú výrobu, kde by sa mohli uplatniť zamestnanci s nižšou produktivitou práce. Týka sa to hlavne absolventov škôl, ktorí začínajú po vyučení vo firme pracovať. So školami firma už dlhodobo spolupracuje a vyučencom dáva šancu uplatniť sa.
Pomohli by úľavy
Miroslav Miretínsky, ktorý je majiteľom nitrianskej tlačiarne Michel Angelo, pôsobí v odbore polygrafia od 18 rokov. Ako živnostník podniká od roku 1997 a dnes zamestnáva desať pracovníkov. Vzhľadom na zabezpečenú zákazkovú náplň vyrába v dvojzmennej prevádzke. Zvýšenie počtu zamestnancov o dvoch až troch ľudí vidí ako úplne reálne, odrádza ho však vysoké odvodové zaťaženie. Zapojeniu evidovaných nezamestnaných do pracovného procesu by podľa jeho názoru najviac prospelo odpustenie odvodových povinností za každého prijatého uchádzača o zamestnanie. Tento postup by však bol efektívny iba vtedy, ak by zamestnávateľ túto formu úľavy mohol využívať aspoň dva až tri roky. Efektívnym stimulom pre malých podnikateľov by podľa neho bolo aj zavedenie bezúročných pôžičiek s dlhodobou splatnosťou pre všetkých živnostníkov, ktorí prijmú do pracovného pomeru evidovaného uchádzača o zamestnanie. Úrady práce by však podnikateľom mali odporúčať ľudí, ktorí sú vyučení v odbore, prípadne absolvovali vhodný rekvalifikačný kurz. V opačnom prípade malí a strední podnikatelia majú ďalšie výdavky v súvislosti so zaškolením a nemôžu ich zapojiť do pracovného procesu ihneď po nástupe do zamestnania.
Nedostatok krajčírok
Anna Ďurkovičová, majiteľka firmy TINA z Banskej Bystrice, má v krajčírskej dielni, orientujúcej sa na šitie dámskej konfekcie, v súčasnosti 18 zamestnancov. Firma už dlhodobo potrebuje krajčírky. Napriek tomu, že stále uverejňujú svoju ponuku pracovných miest pre päť až osem krajčírok v miestnej tlači a aj spolupracujú s tamojším úradom práce, nedarí sa ich získať. "Dôvodom je aj nepomer medzi podporou v nezamestnanosti a výškou platu, ktorý môžeme ponúknuť. Pritom mzda skutočne nie je najnižšia, ale keď prirátame odvody do fondov a ďalšie náklady na zamestnanca, nedá sa v súčasnosti zvyšovať. Stojíme pred dilemou -- buď dielňu zavrieme alebo budeme hľadať krajčírsku firmu niekde na juhu Banskobystrického kraja, ktorá by pre našu obchodnú sieť šila dodávateľsky," konštatovala A. Ďurkovičová. Zmeniť túto situáciu podľa nej prislúcha štátu. Len ten môže zasiahnuť do úpravy daní, odvodov či poplatkov, teda do obchodnej a pracovnoprávnej legislatívy, ktorá by malým podnikateľom umožnila konečne realizovať aj rozvojové programy.
Diskutabilné paragrafy
"Podľa Zákonníka práce musíme zmeniť aj náš prístup k vytváraniu nových pracovných miest. Budeme postupovať opatrnejšie a paragrafy o dokazovaní diskriminácie zamestnanca, zriaďovanie zamestnaneckých rád i samotné výpovede zamestnancom sú pre zamestnávateľov diskutabilné. Za vytvorenie nových pracovných miest by sme skôr očakávali väčšiu pomoc od štátu, ako časom mať vážne problémy, " tvrdí Pavol Vitek, riaditeľ spoločnosti Aluma ČS v Krasňanoch pri Žiline. Stredne veľká firma je výrobcom i predajcom strojov na spracovanie hliníkových a PVC profilov. Za vyše desať rokov dodala stroje viac ako 300 výrobcom PVC a ALU okien do 15 krajín sveta. Podľa P. Viteka tvorcovia nového Zákonníka práce vychádzali z legislatívy vyspelých krajín so silným sociálnym základom. Vzniká otázka, či slovenskí zamestnávatelia a naše administratívne úrady sú na porovnateľnej úrovni. "Na zvýšenie výkonnosti malých a stredných firiem, ich exportu a rastu zamestnanosti, je potrebné, napríklad, urýchliť colné vybavenia, zjednodušiť udeľovanie víz pre obchodníkov a podporovať účasť firiem na zahraničných veľtrhoch," dodáva P. Vitek.