V najväčšom slovenskom veľtržnom areáli -- na výstavisku Agrokomplex v Nitre -- sa začína 14. ročník Medzinárodného strojárskeho veľtrhu. Od 22. do 25. mája by sme sa pod Zoborom mali presvedčiť o tom, ako na tom je strojárstvo u nás a vo svete, kam dospelo a čoho je schopné.
Najväčšie priame zastúpenie zo zahraničných vystavovateľov má už tradične Česko, Nemecko a Rakúsko. Okrem toho sa na veľtrhu priamo alebo v zastúpení zúčastňujú firmy napr. z Japonska, Maďarska, Švajčiarska, Veľkej Británie, Francúzska, Dánska, USA, Švédska, Fínska, Izraela, Holandska, Talianska, Číny a iných krajín. Z tohto zorného uhla sme sa na strojársku výrobu u nás pozreli v rozhovore s prezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu SR Milanom Cagalom.
Organizátori očakávajú rekordnú účasť vystavovateľov, ktorí zastupujú zhruba 250 firiem z 25 štátov. To všetko na výstavnej ploche 30-tisíc metrov štvorcových. Toľko strojáriny ešte pod nitrianskym nebom nebolo. Čo napovedajú tieto čísla?
-- V prvom rade to signalizuje zastavenie recesie v strojárskom priemysle. A keďže veľtrh a strojárstvo tvoria spojité nádoby, neprekvapuje, že renomé strojárskeho veľtrhu v Nitre nadobúda európsky rozmer. Našiel si trvalé miesto v kalendári dôležitých strojárskych veľtrhov. Vyprofiloval sa na kvalitnú platformu pre obchodné a kontraktačné rokovania firiem z celej Európy. Strojárska prehliadka v Nitre počtom zúčastnených firiem, zahraničným zastúpením, veľkosťou výstavných plôch skutočne potvrdzuje svoje významné postavenie nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Inak to ani nejde. Ak by na strojárskej prehliadke nepribúdali okrem našich tiež európski a svetoví vystavovatelia, veľtrh by sa márne pasoval do roly nekompromisného barometra, ktorý ukazuje, aká veľká je reálna schopnosť slovenského strojárstva konkurovať zahraničiu, reagovať rýchlo a v požadovanom sortimente na oživenie hospodárskej, investičnej a výrobnej činnosti iných odvetví.
Súhlasíte s názorom, že slová o rozmachu strojárskeho veľtrhu v Nitre už zďaleka neplatia len pre veľké renomované firmy?
-- To patrí tiež k viacerým "znamienkam krásy" nitrianskeho veľtrhu. Ako prezident strojárskeho zväzu mám dobrý pocit, že naša myšlienka organizovať strojársky veľtrh "zabrala". Presnejšie povedané, vedenie Agrokomplexu -- výstavisko Nitra sa ako jediné "chytilo" na ponuku nášho zväzu organizovať strojársky veľtrh a už po skončení II. ročníka v roku 1995 nás potešil dobrý výsledok. Ako príjemné prekvapenie sme prijali účasť malých a stredných firiem, špecializovaných spoločností a súkromných výrobcov, ktorí dokumentovali úspešný rozvoj podnikateľských aktivít na Slovensku v perspektívnom strojárskom odvetví. Po dvanástich rokoch je malý a stredný podnikateľský stav prirodzenou súčasťou strojárskej produkcie na Slovensku i strojárskeho veľtrhu v Nitre.
Ktoré oblasti budú v Nitre dominovať?
-- Jednoznačne najnovšie výrobky, stroje, zariadenia, technológie a mechanizmy prakticky pre všetky odvetvia priemyslu či poľnohospodárstva. Okrem spojenia strojárstvo a automobilový priemysel napreduje tiež výroba strojov a zariadení, ložísk, hriadeľov a iných súčastí prevodov, čerpadiel, výrobkov pre energetiku, elektrických strojov, obrábacích strojov a pod. Návštevníkom 14. ročníka Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Nitre by som dal do pozornosti sekciu obrábacích a tvárniacich strojov, ktorá názorne potvrdzuje, že veľtrh každoročne zaznamenáva významný plošný nárast.
Najväčšie zastúpenie v Nitre pripadne práve Českej republike s účasťou približne 200 vystavovateľov. Slovensko-české stretnutia TOP manažérov sú už tradíciou.
-- Lepšie povedané: budujeme takúto tradíciu. Prvé úspešné stretnutie bolo v októbri 2005 v Brne v rámci Slovenského národného dňa na brnianskom Medzinárodnom strojárskom veľtrhu. Stretnutie českých a slovenských TOP manažérov tu v Nitre nadviaže na Brno a bude sa zaoberať otázkou spoločných postupov pri riešení niektorých aktivít Slovenskej a Českej republiky v oblasti ekonomiky a strojárstva, najmä vo vzťahu k zahraničiu. Zaujímavá môže byť výmena skúseností napr. aj z využívania zdrojov štrukturálnych fondov na podporu inovačného prostredia. So zreteľom na to, čo sme povedali o absencii kvalifikovanej pracovnej sily, som rád, že sa manažéri dotknú aj problematiky zabezpečovania kvalifikovanej pracovnej sily pre český a slovenský priemysel. Budeme sa venovať aj slovensko-českej spolupráci na tretích trhoch a role agentúr CzechTrade, CzechInvest a SARIO v ekonomickom prostredí obidvoch krajín.
Vnímate expanziu strojárskeho veľtrhu v Nitre v širších súvislostiach?
-- Prirodzene. Zvlášť v kontexte na strojárstvo a automobilový priemysel, ktoré idú prakticky paralelne po tej istej diaľnici. Do roku 2008 bude podiel automobilovej výroby tvoriť viac ako 50 percent priemyselnej výroby Slovenska a na exporte slovenského priemyslu by mal prevýšiť 60 percent. Tu je vhodné poukázať na to, že v roku 2008 bude Slovensko patriť medzi najväčších producentov osobných automobilov na svete v prepočte na hlavu, čo je obrovskou zmenou v štruktúre priemyslu. Dnes zamestnáva automobilový priemysel u nás asi 60-tisíc ľudí a odhaduje sa, že do roku 2010 to bude viac ako 100-tisíc ľudí. Som úprimne rád, že stále výraznejšiu stopu zanechávajú strojárski subdodávatelia, osobitne malé a stredné firmy.
Cítiť tento trend aj "v kostiach" veľtržnej Nitry?
-- Veľmi markantne. Zoberme si napríklad výrobky, ktoré vlani Zväz strojárskeho priemyslu SR ocenil titulom "Strojársky výrobok roka 2005". Nechýbalo tam AUDI Q7 z automobilky Volkswagen Slovakia, TwinSpin ložiskový reduktor Spinea, s. r. o., Prešov, LOCUST L 903 WAY INDUSTRY, a. s., Krupina, pohyblivé schody Schindler Eskalátory, s. r. o., Dunajská Streda alebo konfekčný stroj pre pneumatiky PC2 MATADOR, a. s., d. M-MACHINERY, Púchov. Nechcem a ani nemôžem predbiehať, ale v kontexte na pripravované ocenenia "Strojársky výrobok roka 2006", ktoré budeme v Nitre znovu udeľovať, veľtrh citlivo vníma, ako strojárstvo reaguje na to, čo sa deje v jeho okolí a rovnako poctivo ciachuje rozmery, do ktorých strojárstvo u nás postupne rastie.
A rastie?
-- Minuloročná štatistika zväzu hovorí, že mesačná produktivita práce z pridanej hodnoty vzrástla o 5,7 percenta a hospodársky výsledok strojárskych podnikov pred zdanením dosiahol absolútnu hodnotu viac ako 17 miliárd. Firma Sauer Danfoss, ktorá na Slovensku začínala pred viac ako 10 rokmi a je v hydraulike špička vo svete, zisky vytvorené u nás ďalej investuje v závodoch v Považskej Bystrici a v Dubnici. V roku 2007 je to pol miliardy korún. Akcionár zisky nevyberá, jeho prioritou aj naďalej zostáva rozvoj podnikania. Avšak práve tu vidím problém: v posledných rokoch skôr zápasíme s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Naznačujete, že strojárska krivka na priemyselnom grafe Slovenska má dlhodobo stúpajúcu tendenciu?
-- Áno, už od roku 1995. V medzinárodnom meradle ich konkurenčná schopnosť silnie. Strojársky priemysel v uplynulom roku vykázal tržby za vlastné výkony v objeme 446,8 miliardy korún. Oproti roku 2005 vyskočili zhruba o 11 percent a na celom priemysle SR sa podieľali 28 percentami. Export v roku 2006 zaznamenal rast o 9,4 percenta a vyšplhal sa na 347,5 miliardy korún. Predstavuje to 35,8 percenta z celého priemyslu Slovenska. Celkovo možno povedať, že zlepšujúce sa ekonomické prostredie u nás, ale aj podporné výstavnícke aktivity, ako je Medzinárodný strojársky veľtrh v Nitre, majú podiel na tom, že Slovensko sa po strojárskej trajektórii šplhá z roka na rok vyššie.
Môže si to nejako všimnúť aj bežný smrteľník?
-- Mierite zrejme na platy. Samozrejme, strojárstvo nie sú telekomunikácie alebo bankový sektor, ale napríklad vlani sme v strojárskych fabrikách evidovali 110 522 zamestnancov, čo je nárast oproti roku 2005 o 5,2 percenta. Teší nás, že takýto priaznivý vývoj pretrváva. Vysvetlenie je vcelku prozaické: priemerná mesačná mzda v strojárstve na Slovensku v roku 2006 dosiahla 22 054 korún, čo je o 1 519 korún viac ako rok predtým, a tak záujem pracovať v strojárstve rastie. Odhodlanie zahraničných firiem investovať do strojárskych podnikov naznačuje, že ide o dlhodobý vývoj.
Ako za danej situácie chcete udržať, v lepšom prípade zvyšovať konkurenčnú schopnosť strojárskeho odvetvia?
-- Vyžaduje to orientovať sa na výrobu s vyššou pridanou hodnotou s využívaním moderných technológií. Iba za predpokladu, že dokážeme nájsť nový systém výchovy, prípravy kvalifikovanej pracovnej sily, že zastavíme negatívny vývoj a postupne dáme odbornému školstvu patričnú vážnosť, že zvýšime podiel študentov technických smerov. V neposlednom rade na to potrebujeme masívnu podporu vedy a výskumu. Vlastná výskumná a vývojová základňa je najlepšou protizbraňou, ktorou Slovensko môže čeliť pohybu kapitálu v smere lacnejšej pracovnej sily a výrobných nákladov. V tomto kontexte kvitujem, že vláda chce motivovať výskumnú, vzdelávaciu a podnikateľskú sféru, aby sa viac púšťali do inovačných aktivít.
Súčasťou veľtrhu sú štyri tematické výstavy: EUROWELDING -- výstava zvárania, CAST-EX -- zlievanie, metalurgia a hutníctvo, CHEMPLAST -- plasty a chémia pre strojárstvo a EMA -- elektrotechnika, meranie a automatizácia. Odborný charakter veľtrhu zvýraznia semináre a konferencie z rôznych oblastí strojárstva, automatizácie, spoľahlivosti systémov i elektrotechniky. Nebudú chýbať ani firemné prezentácie.