-------------------------------
Strojársky priemysel mal v minulosti v Prešove a v okolí veľmi silnú pozíciu. Dominovalo mu trio prešovských podnikov VUKOV, ZPA a ZVL. Prvý bol zameraný na výskum, predovšetkým v oblasti robotiky, druhý na výrobu výsledkov spomínaného výskumu a tretí na výrobu ložísk.
Po roku 1989 sa situácia v spomínaných podnikoch menila. Dokázali sa však v náročnej konkurencii presadiť na západných trhoch a získavať objednávky predovšetkým z Nemecka. Strojárstvo v prešovskom regióne zastáva i dnes dôležité postavenie a je významným zamestnávateľom v regióne.
Kríza
"Krízu sme pocítili zo dňa na deň," povedal konateľ prešovskej spoločnosti Tomark, s. r. o., Daniel Tomko. "Informácie o kríze som si nepripúšťal, a to až do okamihu, keď nám na prelome októbra a novembra 2008 spadli tržby z vtedajších 80 miliónov korún na čistú nulu. Nemohol som uveriť vlastným očiam," skonštatoval.
Spoločnosť Tomark vznikla v roku 1995 so zameraním na výrobu dopravných strojov a transportných zariadení. Z pôvodného počtu 12 zamestnancov v nej v roku 2008 pracovalo okolo 400 ľudí. Náhly prepad výroby spôsobili straty objednávok ich obchodných partnerov, firiem Krone a Manitowac-Potain.
"V tom čase sa pán premiér vyjadril, že kríza sa Slovensku vyhne veľkým oblúkom. Nanešťastie sa nám ten proklamovaný oblúk začal pomaličky sťahovať ako slučka okolo krku. Žiaden stimul, ktorý vláda pripravila na zmiernenie krízy, sa v našich podmienkach nedal použiť. Boli to peniaze vyhodené von oknom," zdôraznil konateľ Tomko.
Každým dňom uplynulého roka sa situácia vo firme zhoršovala. V júni sa dokonca začalo hovoriť o bankrote. Vtedy tu pracovalo už len 11 ľudí. V podstate tí, ktorí ju zakladali. Len na odstupnom spoločnosť vyplatila viac ako 700-tisíc eur (22 miliónov korún).
"Hľadali sme východiská z tejto situácie. Nanešťastie sme nemuseli pristúpiť k tomu najvážnejšiemu. Opäť, ako pred rokmi, nám hodil záchranné lano náš partner -- firma Krone," povedal Tomko.
A tak sa Tomark stal výhradným dodávateľom zvarovaných častí pre tohto nemeckého odberateľa. Začal s výrobou výmenníkov tepla a neskôr aj vysokotlakových nádob. Posledné peniaze investovala spoločnosť do certifikátov pre tieto výroby. Za korektnými vzťahmi s odberateľmi stojí vysoká kvalita výroby a presnosť dodávok. V čase rozvoja spoločnosť investovala prevažnú časť zisku do najnovších technológií. Produktivita práce tu dosahovala a dosahuje úroveň porovnateľných fabrík v Nemecku či Rakúsku, ale cenou im západné fabriky konkurovať nedokážu.
Podobným skokom sa kríza podpísala i pod pozitívne naštartovaný proces obnovy pôvodnej sily prešovskej spoločnosti VUKOV EXTRA, a. s., zameranej na výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Tento bývalý štátny výskumný ústav robotiky sa po roku 1989 zmietal v problémoch.
V nových podmienkach sa mu podarilo prežiť len v dôsledku zmeny programu výroby. Z výskumu sa spoločnosť preorientovala na zákazkovú výrobu. Vďaka kvalitnej pracovnej sile a neuveriteľne nízkym výrobným nákladom sa im darilo konkurovať a prežiť. Zmenou vlastníckych vzťahov v roku 2005 sa firma začala vracať k svojim základom s orientáciou na aplikovaný vývoj a automatizáciu priemyselných činností. Obnovila projekčnú činnosť spojenú s vlastnými produktmi a začala diverzifikovať nielen výrobu, ale aj trhy. Nový výrobný program zamerala na výrobu strojov a zariadení na výrobu vagónov a pre jadrovú energetiku pre zákazníkov v Rusku a na Ukrajine. Náhla strata objednávok v roku 2008 ich aj napriek tomu zaskočila. Prepad záujmu o výrobky na trhoch v Nemecku, vo Francúzsku a Švédsku bol rapídny. Zachránili sa len v dôsledku spomínanej diverzifikácie trhov na východ.
Kríza sa nevyhla ani ďalšiemu strojárskemu podniku Gohr, s. r. o., vo Veľkom Šariši. Vznikol v roku 1999 so zameraním na výrobu ťažkých oceľových konštrukcií a s cieľom vybudovať silnú konštrukčnú a projekčnú kanceláriu. Zamestnáva asi 260 ľudí. Podľa slov jej konateľa Ľubomíra Olejára prepad výroby od vzniku krízy nebol prudký. Napriek tomu sa firma musela rozlúčiť s 15 zamestnancami v materskej a výrazne redukovať stavy v dcérskej spoločnosti v Starej Ľubovni. Vlani ešte udržali objem výroby na úrovni roka 2008, avšak tržby im v dôsledku poklesu cien materiálov klesli o 25 percent.
Diaľnice
"Z Bratislavy do Prešova je dvakrát tak ďaleko ako z Prešova do Bratislavy," hovorí sa na Šariši. Dopravná infraštruktúra, predovšetkým nedobudovaná diaľničná sieť, je výrazný obmedzujúci faktor rozvoja existujúcich firiem, respektíve príchodu nových investorov na východ republiky. To je starý známy fakt. Východniari sa preto tešia každému kilometru diaľnic navyše. A je jedno, či ide o bežného občana či podnikateľa.
"Nech to stojí čo to stojí, len nech sa už po diaľnici dostaneme až do Prešova. Sme tu pánubohu za chrbtom, a to nie je dobré ani pre biznis, ani pre nových investorov," skonštatoval Tomko.
Podobný názor má aj konateľ veľkošarišskej firme Gohr Ľubomír Olejár. Zvlášť, ak je tento výrobca ťažkých oceľových konštrukcií na 95 percent orientovaný na vývoz do Nemecka, Talianska či Rakúska. Väčším problémom ako sú nedobudované diaľnice, je však podľa neho nedostatok kvalifikovaných robotníkov.
Personálne vybavenie
Chýbajú predovšetkým strojní zámočníci a obrábači kovov. Práve tieto nosné profesie sú zároveň kameňom úrazu v strojárskom odvetví vôbec. Z pracovného trhu sa vytrácajú. Aj napriek kríze a čiastočnému prepadu objemu výroby sa firme Gohr len s ťažkosťami darí nachádzať kvalifikovanú pracovnú silu. Ako to riešia? "Nuž, máme prestarnutý kolektív," konštatuje Olejár. "Nie je v našich silách ani možnostiach zaúčať nekvalifikovaných robotníkov. Snažíme sa však prijímať takých ľudí, ktorí majú aspoň nejaké skúsenosti a prax v strojárskej výrobe. Skúsenejší kolegovia ich ďalej vedú a zaúčajú. Nie vždy je však zo strany mladých záujem," pokračuje ďalej.
Podstata celého problému je podľa neho systém výchovy kvalifikovaných kádrov a príprava študentov na stredných odborných školách. Olejár otvorene hovorí o školstve odrezanom od reality.
"Nechápem, na základe akých podkladov či analýz si stredné odborné školy zriaďujú učebné odbory. Pravdou je, že nezodpovedajú potrebám pracovného trhu," tvrdí. Je presvedčený, že je nevyhnutná zmena systému výchovy kádrov, ktorá by pružnejšie reagovala na potreby trhu, pričom školstvo a krajská samospráva by mali úzko spolupracovať so zamestnávateľmi a úradmi práce v danom regióne.
V rovnakom duchu charakterizoval výchovu kádrov i generálny riaditeľ spoločnosti VUKOV EXTRA Vladimír Vámoši.
"Neexistuje dorast. Paradoxne práve kríza naštartovala akýsi očistný program. Kým v roku 2007 a 2008 bolo takmer nemožné zohnať kvalitného robotníka, dnes je situácia na trhu práce lepšia. Nie je však dobrá, pretože chýba nová generácia kvalifikovaných robotníkov," dodal. Naopak, vysoko hodnotil prichádzajúcich konštruktérov z Technickej univerzity v Košiciach, resp. Žilinskej univerzity. Vukov Extra vstúpil do Klastra pre automatizačnú techniku a robotiku združujúceho zástupcov technického vysokého školstva a významných zamestnávateľov na východe republiky. Snahou firiem je skoncentrovať sily v oblasti výskumu, vývoja, transferu nových technológií a know-how, a takto si vychovávať nastupujúcu generáciu špičkových odborníkov.
Spoločnosť Tomark sa tiež musela sústrediť na výchovu svojich zamestnancov. "V podstate nás naučili kvalitne robiť naši obchodní partneri z Nemecka," priznáva konateľ Tomko. Všetci vrátane manažmentu museli na sebe tvrdo pracovať. Vyplatilo sa im to. V zlých časoch sa stali výhradným dodávateľom firmy Krone aj vďaka kvalitnej práci profesionálnych a lojálnych pracovníkov.
Súčasnosť
"Pomaličky vstávame ako Fénix z popola," charakterizoval súčasnú situáciu v Tomarku Daniel Tomko. Pripustil však, že za šokujúci prepad výroby pred jeden a pol rokom si boli čiastočne vinní i sami. Hlavne preto, že sa sústredili len na jeden segment výroby. Poučili sa však a rozhodli sa pre diverzifikáciu do viacerých oblastí.
Zaoberajú sa nielen výrobou zváraných konštrukcií, ale aj energetickým strojárstvom, výrobou pre poľnohospodárstvo a automobilový priemysel, a tiež výrobou ultraľahkých lietadiel. Podľa Tomka je spoločnosť takmer konsolidovaná a vhodnou diverzifikáciou nabrala dobrý smer. V súčasnosti v nej pôsobí okolo 200 zamestnancov a ak všetko dobre pôjde, do novembra by sa mala dostať na úroveň kvality ekonomiky roku 2008. Verí, že do toho termínu sa firme podarí splatiť všetky prvotné i druhotné záväzky. Naďalej pokračuje proces certifikácie predovšetkým vo výrobe ultraľahkých lietadiel.
Dobrý trend nastúpila i firma Gohr, ktorá je tiež nadviazaná na nemecké hospodárstvo. Dôsledky krízy však pociťuje stále. Aj v tomto štvrťroku zaznamenávajú väčší útlm ako v porovnateľnom období roka 2009. Konateľ Olejár očakáva ďalší pokles ešte v treťom kvartáli, no v závere roka už predpokladá obrat k lepšiemu.
"Sme odsúdení na úspech," s úsmevom tvrdí šéf VUKOV EXTRA Vámoši. "Máme know-how, technológie, kvalifikovanú pracovnú silu, vieme robiť a sme tvoriví a kreatívni. Máme dobré nápady. Len ich musíme využiť a speňažiť."
Nábehová krivka ekonomických ukazovateľov v spoločnosti naznačuje obrat k lepšiemu. Diverzifikácia výroby, odberateľov a zameranie na vývoj konštrukcií priniesli už v závere uplynulého roka svoje ovocie. Cieľom firmy je prejsť od vývoja konštrukcií jednotlivých zariadení k vývoju a výrobe celých výrobných liniek so zameraním na operačnú a medzioperačnú manipuláciu s aplikáciou priemyselných robotov a manipulátorov.
Iveta Benková