Tržby slovenskej strojárskej výroby dosiahli vlani objem 329 miliárd korún. Z toho tvorí výroba automobilov a ich komponentov 222 miliárd korún, čo znamená 67,4-percentný podiel. Strojársky priemysel tvorí okolo 30 percent celkovej priemyselnej produkcie. Je najväčším exportérom, na svetových trhoch dokáže umiestniť viac ako 70 percent produkcie. Väčšina prosperujúcich strojárskych subjektov na Slovensku je v rukách zahraničného kapitálu.
Dominujú automobily
Najviac vyváža automobilový priemysel, v ktorom dominuje spoločnosť Volkswagen Slovakia. To podľa Cagalu potrvá minimálne dovtedy, kým sa o slovo nezačnú od roku 2006 hlásiť v Trnave PSA Peugeot a KIA v Žiline. Na VW sú napojené satelity, slovenské subdodávateľské firmy, ktoré sa už dnes v rámci exportu dostávajú po vlastnej trajektórii minimálne na európsky trh.
"To, čo sa za posledných desať až dvanásť rokov udialo v automobilovom priemysle, možno smelo označiť za malý zázrak," hovorí Cagala. Na začiatku 90. rokov táto výroba nepredstavovala z celkovej priemyselnej produkcie Slovenska ani štyri percentá, dnes prekročila 25-percentný podiel. Na slovenskom exporte má 32-percentný podiel, do zahraničnoobchodnej bilancie prispel v roku 2003 aktívnym saldom zhruba 56 miliárd korún.
Povzbudzujúce je aj to, že k významným vývozcom patria okrem výroby áut aj ďalšie spoločnosti ako napríklad: INA Kysuce, Tatramat Poprad, Whirpool, Sauer-Danfoss. "Na Slovensku dnes prakticky niet strojárskej firmy, ktorá by nebola schopná časť produkcie umiestniť vonku," dopĺňa Cagala. Po vstupe Slovenska do EÚ neočakáva oproti súčasným trendom výraznejšie zmeny. Zmeny prinesie so sebou vyšší stupeň liberalizácie európskeho trhu. Obchodné cesty sa stanú ešte "schodnejšie", odpadnú niektoré colné problémy.
Investorov pre "hnedé parky"
Cagala sa stotožňujem s názormi strojárskych odborníkov, ktorí tvrdia, že pred zrkadlo pravdy treba v prvom rade postaviť reálny stav technologického parku na Slovensku. Technológia strojárskych fabrík prestarla. Treba ju modernizovať. To za nich podľa neho nespraví žiaden minister hospodárstva. "Ak predsa len existuje manévrovací priestor pre vládu, tak je to efektívne nasmerovanie zahraničných investícií, čo je kľúčovým parametrom na oživenie konkurenčnej schopnosti finálneho produktu na trhu," vysvetľuje.
Vláda by podľa neho mala nasmerovať kapitálový vstup zahraničných investorov do tzv. hnedých parkov. "Tu je priestor na to, aby sme naše odvetvie postupne priblížili k výkonnosti strojárskej produkcie v únii. Inak nemôžeme byť konkurencieschopní," uvažuje Cagala. Slovenské strojárstvo dosahuje dnes zhruba 75 percent výkonnosti konkurencie v Nemecku, vo Francúzsku či v Anglicku.
Ako pokračuje Cagala štát musí mať ucelenú predstavu o hospodárskej stratégii štátu. Podľa nej by mal organizovať aj jednotlivé reformy. "Akú máme stratégiu v energetike? Pustili sme sa do liberalizácie a výsledok? Máme elektrický prúd jeden z najdrahších v Európe," pripomína Cagala.
Nevyužité offsetové programy
Sobáše z rozumu slovenských firiem so silnými zahraničnými partnerom umocňujú podľa Cagalu ich tvorivý potenciál. Prinajmenšom o uznávané a praxou overené know-how a trhy, ktoré má investor vo svete obsadené. Okrem automobilového priemyslu vidí veľký manévrovací priestor pre potenciálnych investorov napríklad v rozšírení aktivít do oblasti nákladných automobilov, autobusov, ale aj vývoj zbrojárskej výroby v kooperácii s tými najväčšími svetovými hráčmi. Na mysli má známe offsetové programy. "Škoda, že sa v tomto smere veľa nerobí, lebo práve veľkí hráči ako Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Spojené štáty či Izrael deklarujú záujem ísť s nami formou podprogramov, resp. subdodávok do niektorých lukratívnych projektov," hovorí Cagala. Offsetové programy sú ekonomické kompenzácie nákupu techniky, materiálu a služieb, hlavne pre obranné a bezpečnostné účely. Tieto obchodné aktivity sa financujú zo štátneho rozpočtu. Vzťahujú sa na nákupy od zahraničného dodávateľa alebo na zahraničné subdodávky pre tuzemských finančných dodávateľov.
Dva úspešné príklady
Jedným z dobrých príkladov spolupráce priamo zo slovenského strojárskeho života je podľa Cagalu spoločnosť Sauer-Danfoss. Celosvetovo jeden z najväčších producentov mobilnej hydrauliky vstúpil a rozvíja úspešné projekty v časti bývalých výrobných priestorov Považských strojární a v ZŤS Dubnica nad Váhom. Vyrába tu hydraulické pohonné systémy a komponenty do mobilných pracovných strojov. Koncern od roku 1995 investoval na Slovensku vyše dve miliardy korún. Zaradil sa tak k najväčším investorom v slovenskom strojárstve. V Dubnici investuje do výroby produkcie, ktorou by chcel obsadiť nové trhy, predovšetkým v Spojených štátoch, Európe a neskôr v Ázii. Ďalší balík investícií pôjde do dvoch nových programov v Považskej Bystrici. V horizonte troch až piatich rokov by mohli zvýšiť obrat firmy Sauer-Danfoss až do výšky 2,5 miliardy korún. "Z pohľadu prínosu globalizácie pre rozvoj a ozdravenie samotného strojárstva je osobitne cenné, že v Dubnici začali budovať logistické centrum pre priamy predaj výrobkov zo Slovenska. Z tohto pohľadu sa globalizácia ukazuje ako veľký prínos pre strojárstvo na Považí," hovorí Cagala. V Považskej Bystrici s enormným úsilím a s plnou vážnosťou pristupujú k skvalitňovaniu výskumno-vývojovej základne. Nielen preto, že to chce od nich materská firma. "Je v tom aj pud sebazáchovy, aby boli pripravení na situáciu, ak by investor zdvihol kotvy ďalej na východ, do ekonomicky efektívnejšieho prostredia. Nemôžeme nevidieť, že niektoré produkty sa už teraz predávajú napríklad na čínskom trhu lacnejšie ako u nás. Pritom kvalitatívne sú na tom noví čínski výrobcovia veľmi dobre," pokračuje Cagala.
Ako ukážku firmy, ktorej vedenie správne pochopilo "ktorá bije", uvádza VD Služba Nitra. "Rozšírili sortiment, dali sa dohromady s japonskou firmou a dnes sa VD Nitra radí medzi najkvalitnejších subdodávateľov pre svetový automobilový priemysel," uzatvára Cagala.