Výzvou roka pre lyžiarov je každý rok Vasov beh (Vasaloppet) na trase Sälen -- Mora vo Švédsku. Má úctyhodnú dĺžku 90 kilometrov, je najdlhší na svete, najstarší a každých 12 mesiacov znamená pre elitných i rekreačných lyžiarov magickú príťažlivosť. Krajinou sa počas jedného marcového víkendu vinie dlhý had lyžiarov, veď na štarte sa zíde neuveriteľný počet bežcov na lyžiach z celého sveta -- 5. marca ich bolo 15 870! Pochopiteľne, najväčšie zastúpenie majú Švédi, potom lyžiari z ďalších škandinávskych krajín a dopĺňajú ich súperi z celého sveta. Niektorí cudzinci dokonca okúsili i slasť absolútneho triumfu. A tohto roku sa v silnej severskej konkurencii blysol skvelým 4. miestom český lyžiar Stanislav Řezáč.
Nevšedné podujatie má zaujímavú históriu. V miestnych novinách sa 10. 2. 1922 objavil článok s ideou uskutočniť beh lyžiarov zo Sälen do Mory. Myšlienka vydavateľa Andersa Persa z mestečka Mora našla podporu v celoštátnom švédskom denníku Dagens Nyheter a vzápätí nasledovali viaceré stretnutia prvých organizátorov pozoruhodného podujatia. Úvodný ročník Vasaloppet odštartovali v nedeľu 19. marca 1922. Prvým prihláseným bežcom bol Carl Emmanuel Berg z Karlstadu a po ňom sa telefonicky alebo telegramom prihlásili ďalší.
Ako dokladá historický záznam -- presne o 6,04 h vyrazili na trať. Pravda, vtedy na dobových lyžiach a v amatérskych podmienkach. Nečudo, že víťaz Ernst Alm potreboval na zdolanie 90 km presne 7 hodín, 32 minút a 49 sekúnd. Tohto roku to Daniel Tynell dokázal v čase o tri hodiny kratšom (bežalo sa však na čerstvom snehu), dokonca vlani bol víťazný čas 3:50 h. Teda víťaz bol v cieli o štyri hodiny skôr ako jeho predchodca pri prvom ročníku.
Podnetom bola história
Myšlienka uskutočniť Vasaloppet má svoje piliere v dávnej histórii a podnetom bolo 400. výročie významnej historickej udalosti: 6. 6. 1523 bol zvolený za kráľa slobodného Švédska 24-ročný slobodný mladík z Uppsaly Gustav Eriksson Vasa. Pred týmto termínom bolo Švédsko v únii s Dánskom a autoritatívny dánsky kráľ Kristian II. vládol brutálnymi metódami. Okrem iného nechal v roku 1520 popraviť sťatím 80 magnátov vrátane Vasovho otca a brata. Po tomto krvavom kúpeli sa Gustav Eriksson rozhodol utiecť na sever a vtedy sa začal jeho dlhý, hazardný pochod. Cestou nabádal dedinčanov, aby sa postavili proti dánskemu vplyvu, ale podporu nenachádzal. Až v Dalarne ho miestni obyvatelia ochránili pred dánskymi vojakmi kráľa Kristiana II.
Medzitým sa zvesti o brutalite a pustošení dánskeho kráľa šírili po celom Švédsku a dostali sa až do Mory. Dodatočne ľudia ľutovali, že nepodporili Gustava. Aby to napravili, vydali sa dvaja najzdatnejší lyžiari z Mory za ním a keď ho dostihli v Sälene, presvedčili ho na návrat. Spoločne potom absolvovali 90 km zo Sälenu do Mory a z historického hľadiska vlastne toto bol prvý Vasaloppet.
Výzva pre najzdatnejších
Moderná história Vasovho behu je dnes výzvou pre najzdatnejších. Organizátori podujatia vyberajú jeho účastníkov podľa prísnych kritérií, lebo absolvovanie dlhej trasy si vyžaduje prekonať seba samého. Je to nekompromisný test odhodlaného bojovníka. Dôležité je chytiť správny rytmus behu i dýchania, správne namazať lyže -- tajomstvom je niekoľko vrstiev, ktoré sa postupne zmažú -- a predtým mať kvalitný tréning. Dosiaľ úspešne dokončilo Vasov beh vyše 420-tisíc účastníkov vo veku nad 19 rokov. Držiteľom traťového rekordu je Peter Göransson časom 3:38,57 h. Tohto roku bolo v cieli poradie: 1. Daniel Tynell, 2. Jerry Ahrlin (obaja Švédsko), 3. Anders Aukland (Nórsko), 4. Stanislav Řezáč (Česko), 5. Oskar Svärd, 6. Rikard Andreasson (obaja Švédsko).
StoryEditor