Akoby to bol muž dvoch tvárí. Detektívi, sudcovia a bankári majú pre neho univerzálne označenie: podvodník. Pre ľudí z Andělky na Frýdlantsku, kde s podnikaním začal a aj skončil, zostal dodnes spasiteľom a stal sa žijúcou legendou.
Šesťdesiatpäťročnému Petrovi Winterovi však môže byť už všetko jedno. Z bankových podvodov s nadhodnotenými drahými kameňmi, pri ktorých české finančné ústavy v prvej polovici deväťdesiatych rokov prišli o viac než dvadsať miliárd korún, sa už nikdy zodpovedať nebude. A jeho návrat na farmu v Andělke, neďaleko poľských hraníc, je tiež nepravdepodobný. Winter si práve začal odpykávať deväťročné väzenie v Nemecku, kde ho úrady nedávno chytili. Porozprávať sa s ním nie je možné. Winter nemá záujem o žiadne rozhovory. "Nechce s médiami komunikovať. Ani ja nemám povolenie, aby som s vami mohol hovoriť," takýmito slovami odmietol žiadosť o sprostredkovanie schôdzky jeho advokát Petr Rydvan.
Winter bol v Prahe odsúdený, nie však za jeden z najväčších škandálov v bankovej sfére, ale za daňové úniky. Prv než ho úrady stačili eskortovať do českej väznice, podnikateľ získal nemecké občianstvo a tak musela česká justícia prípad prenechať svojim kolegom.
"Pre drahokamy už stíhaný nebude. Bolo by to neúčelné. Nemá české občianstvo a táto záležitosť by sa musela odovzdať do Nemecka, čo znamená zdĺhavé vybavovanie. Považujem za dostatočný trest, ktorý tu dostal za iné podvody," vysvetľuje žalobca Ivan Bernátek.
Winter nikdy neprehovoril
Od zatknutia podnikateľa si české úrady sľubovali, že predsa len pomôže objasniť stále temné pozadie bankových podvodov s bezcennými zafírmi, rubínmi a smaragdami, ktoré ako záruka za nikdy nesplatené úvery boli uložené v sejfoch v každej českej banke. Petr Winter bol totiž ten, kto do krajiny drahokamy - všetky pôvodom z Ruska - nechal dovážať a potom ich rozpredával záujemcom o bankové pôžičky. Za sprostredkovanie transakcií inkasoval miliónové sumy.
Kriminalisti zmapovali nižšie články celej organizovanej skupiny, došli až k Winterovi, ale dodnes s istotou nevedia, kto bol autorom tohto podvodu. Rovnako nikdy nebola objasnená úloha bankárov, ktorí štedro rozdávali pôžičky bez toho, aby si drahokamy dali oceniť. Winter však podľa najnovších správ z Nemecka nakoniec neprehovoril. "Teraz sa tam cestou právnej pomoci robili nejaké výsluchy, ale on odmietol vypovedať," dodal žalobca Bernátek.
Winterovi bývalí spolupracovníci tvrdia: Vie veľmi dobre, prečo mlčí.
"V určitom čase mal obavy o svoj život. Bolo to v čase, keď sa začali v Andělke návštevy pánov v tmavých oblekoch. O týchto veciach neradno hovoriť. Rovnako aj o tom, kto celý prípad zrežíroval," spomína Winterov osobný šofér Vladimír Drahoš.
Na začiatku boli žigulíky
Začiatky Winterovho podnikania nijako nenasvedčovali tomu, že veci budú mať taký dramatický spád a že si proti sebe postaví tých najvplyvnejších bankárov v krajine. Prvé legálne peniaze zarobil predajom ojazdených žigulíkov a lád, ktoré kúpil za päťtisíc a za pätnásť ich predával vojakom zo sovietskych jednotiek, ktorí sa po roku 1989 začali vracať späť do vlasti. Istý čas nakupoval na Ukrajine poľnohospodárske hnojivo, ktoré u nás znova zabalil a predával za niekoľkonásobne vyššiu cenu na Západ. Potom začal so spolužiakom z poľnohospodárskej fakulty dovážať zo Sýrie topánky a textil. Súčasne rozbehol projekt farmy na Andělke. Miestni občania si ho doteraz pamätajú ako poľnohospodára, ktorý nikdy nezabudol zdôrazniť, že svoje kravy dojí osobne a tiež kŕmi prasce.
"A potom sa to všetko obrátilo. Začalo to obchodovaním s vojenským materiálom. Mám dojem, že Winter bol do toho vtlačený," obhajuje dodnes česť svojho bývalého zamestnávateľa Drahoš.
Tajné služby a polícia už pred rokmi ponúkli iné vysvetlenie. Winter do ničoho vtlačený nebol, naopak, súhlasil s tým, že svoju firmu Ikona Frýdlant prepožičia ruským podnikateľom (lepšie povedané, bývalým i súčasným armádnym dôstojníkom) ako nejakú priehradku. Winter poskytne firmu, Rusi kapitál a oficiálne budú stáť v pozadí. Množstvo stomiliónových zbrojných obchodov vyšlo, niektoré štát prekazil. Ako aj ten najznámejší: pokus o vývoz piatich vojnových vrtuľníkov do Chorvátska, ktoré bolo v tom čase embargované.
Poskytoval nám prácu
Obyvateľov Frýdlantského výbežku Winterove pochybné obchody nikdy neznepokojovali a ani nezaujímali. Dôležité bolo to, že v kraji s vysokou nezamestnanosťou znamenal Winter pre nich jedinú istotu.
"Ako človek bol úžasný. Dal nám prácu a zaujímal sa ako žijú naše rodiny. Do smrti na neho nezabudneme," hovorí ďalší z bývalých pracovníkov Winterovej farmy.
Povesť muža s otvorenou peňaženkou utvrdzoval Winter aj tým, že v časoch najväčšej slávy kúpil sanitku pre frýdlantskú nemocnicu, podporoval miestne športové kluby a dával státisíce korún na charitu.
Komunálni politici až takí nadšení nie sú. Petr Winter totiž pri úteku do Nemecka zanechal v obci niekoľko nehnuteľností, ktoré mu stále patria, ale nik sa o ne nestará. Chátra i jeho farma v Andělke. "Jeho podnikateľské plány poškodili obec. Zostali tu chátrajúce domy, o osude ktorých sa česká justícia ešte neodvážila rozhodnúť," potvrdzuje starostka Marie Matušková. Okrem rozpadávajúcich sa domov jej robí starosti ešte jedno nevítané dedičstvo - ussurijský tiger, ktorého na opustenej farme chová jeden z Winterových priateľov. "Ale i to je podvod. Tvrdili, že je to ussurijský tiger, ale je to kríženec a tak ho žiadna zoologická záhrada nechce," spresňuje starostka.
Požičajte nám peniaze, my vám dáme poklad
Bolo to veľmi jednoduché. Podnikateľ prišiel do banky požiadať o päťdesiatmiliónový úver a ako zálohu ponúkol kolekciu drahých kameňov. Banka sa uspokojila s priloženým znaleckým posudkom, milióny požičala a... už ich nikdy nevidela. Až keď sa bankári snažili predať poskytnutú zálohu zistili, že namiesto cenných istín majú v sejfoch prakticky bezcenné a najmä nepredajné "kamene".
"Postihnuté boli prakticky všetky domáce banky a škoda presiahla dvadsať miliárd korún," vyhlásil Jaroslav Bašta, ktorý ako člen Zemanovej vlády dostal kauzu nadhodnotených záloh na starosť.
Bankári sa pri poskytovaní úverov správali minimálne neobozretne. Ako inak vysvetliť, že banky požičiavali peniaze na nezmyselné projekty - napríklad na nákup domáceho textilu v objeme, aký domáce firmy nevyrobia za celý rok. Bankári navyše rokovali o stámiliónoch s ľuďmi, ktorí rozhodne nepatrili medzi štandardných klientov: napríklad so strážcom parkoviska, servírkou z bufetu či nezamestnaným natieračom.
Polícia z toho dôvodu preverovala ešte jednu verziu: ľudia z bánk sa tiež podieľali na podvodoch. "Na to sa však nikdy nenašli dôkazy. Bolo to ťažké, keďže banky, až na výnimky, nechceli spolupracovať, " poznamenáva žalobca Ivan Bernátek.
Na súde sa nakoniec ocitli len menšie "ryby" veľkolepého podvodu. "Podsúva sa mi, že som nadhodnotil posudky, ale to nie je pravda. Vychádzal som zo zahraničných znaleckých posudkov a nemal som dôvod im neveriť," povedal na súde znalec Ivan Turnovec, ktorý vyhotovil rozhodujúce posudky.