Ceny ešte nedosiahli vrchol

Ceny však stále pravdepodobne nedosiahli svoj tohtoročný vrchol.

Ceny potravín na vzostupe
Inflácia bola mierne vyššia, ako odhadovali analytici. Najviac, až o 7,8 percenta vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov. Výrazne si treba oproti minulému roku priplatiť aj za zdravotníctvo a služby v hoteloch a reštauráciách. To, že ceny potravín najviac prispeli k rastu inflácie na Slovensku, nie je podľa analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej nič prekvapujúce. "Ich ceny rastú aj v iných štátoch a majú druhý najväčší podiel na spotrebnom koši,“ doplnila. Rast cien v zdravotníctve podľa nej nemal až taký vplyv na celkovú infláciu, keďže ich váha v spotrebnom koši je relatívne malá, necelé štyri percentá. "Zdravotníctvo patrí medzi oblasti, kde je najväčší rozdiel medzi slovenskými a európskymi cenami, takže v tomto zmysle je o niečo rýchlejší rast v zdravotníctve oproti zvyšku ekonomiky oprávnený. Na druhej strane na veľkú časť cien v zdravotníctve má priamy dosah vláda,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Rast cien v hoteloch a reštauráciách mohli podľa Mušáka spôsobiť drahšie potraviny.

Čakanie na tabak
Svedkami zdražovania by sme mali byť ešte pár nasledujúcich mesiacov. Podľa Čechovičovej by sa mohla inflácia v polovici roka pohybovať okolo štyroch percent. "Spôsobí to najmä zvýšenie cien tabakových výrobkov, kvôli predzásobeniu obchodníkov lacnejšími cigaretami sa efekt zvýšenia spotrebnej dane ešte neprejavil,“ konštatuje analytička.
Priestor na rast majú podľa nej aj potraviny. Ich ceny by sa mohli zastaviť až v lete, keď sa očakáva pravidelný sezónny pokles. "Závisí to však od viacerých faktorov, najmä od úrody a globálnych cien. Ak budú globálne ceny rásť, zasiahne to aj našu ekonomiku,“ uzavrela Čechovičová.


Nadpriemerný rast
Inflácia sa v štátoch Európskej únie, naopak, spomalila na 3,6 z marcových 3,8 percenta. Aj keď ceny na Slovensku prekonali priemer európskych krajín, "dvanásťmesačný priemer medziročnej miery rastu HICP bol stále výrazne pod maastrichtskou referenčnou úrovňou,“ konštatuje analytik VÚB Martin Lenko. Spomínaný ukazovateľ patril k maastrichtským kritériám na prijatie eura, ktoré muselo Slovensko splniť, aby dostalo pozvánku do eurozóny.
Spomedzi krajín Európskej únie najhoršie dopadli Lotyšsko, Bulharsko a Litva, v ktorých rástli ceny dvojciferným tempom . V 15 krajinách eurozóny sa inflácia spomalila na 3,3 percenta. V eurozóne najviac rástli ceny potravín, ceny za bývanie a dopravu.