StoryEditor

Slovák, ktorý učí pohybovať sa v biznise

05.08.2008, 00:00
Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

Je expert na behaviorálnu teóriu rozhodovania a zdravotnícku ekonómiu. Hoci vysokoškolské lavice ešte stále celkom neopustil, už dnes má sľubne rozbehnutú vedeckú kariéru v Holandsku a v ekonomických otázkach radí dokonca aj nášmu ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. "Nie som typický akademik. Aj keď rád prichádzam na nové veci, veľmi ma zaujíma aj to, čo sa s nimi v praxi robí ďalej,“ povedal pre HN úspešný mladý ekonóm Martin Filko.

 

 

 

Experimenty na ľuďoch
Študovať sa rozhodol na dvoch školách súčasne, medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. "Štúdium mi trvalo o rok dlhšie ako obyčajne,“ spomína Filko. Okrem toho sa mu podarilo dostať na študijné pobyty v holandských mestách Nijmegen a Rotterdam. V Rotterdame sa nakoniec rozhodol v štúdiu pokračovať a dnes tu pôsobí ako mladší výskumník.

"Zaoberám sa najmä individuálnym rozhodovaním ľudí v ekonomických situáciách,“ hovorí Filko. V univerzitných laboratóriách robí experimenty s ľuďmi, pri ktorých sa sleduje ľudské správanie v simulovanom prostredí. "Teraz napríklad pripravujem jeden experiment. Na príklade holandského trhu s realitami chceme vôbec po prvýkrát experimentálne overiť novú teóriu rozhodovania,“ hovorí Filko.



Prečítajte si príbehy Slovákov, ktorí uspeli vzahraničí >>

Peniaze nie sú problém
Príkladom tejto teórie je situácia, keď sa ocitnete v neznámom meste a máte si v ňom vybrať reštauráciu. Zoberiete si všetky predchádzajúce skúsenosti s reštauráciami a dáte ich dokopy na základe podobnosti so situáciou, v ktorej sa nachádzate. "Napríklad vo veľkých mestách mám radšej exotické reštaurácie, no v menších mestách uprednostním tradičnú slovenskú kuchyňu,“ vysvetľuje Filko.

Zásadný rozdiel medzi podobnými experimentami u nás a v Holandsku je aj v ich financovaní. Kým u nás musia vedci na svoj výskum bojovať doslova o každú korunu, v Holandsku to tak nie je. "Môj šéf tu v Rotterdame je jeden z najúspešnejších holandských ekonómov a všetky peniaze na podobné experimenty idú z jeho vedeckých grantov,“ vysvetľuje Filko. Jeho kolegovia si dokonca niekedy uťahujú, že jeho výskumný rozpočet je vyšší než ročný rozpočet futbalového klubu FC Antverpy.

"Keď robíte pre špičkového akademika, peniaze na vedu nie sú problém,“ tvrdí Filko.

Potrebuje Slovensko ekonómov?
Aj keď Filko sa doteraz profesionálne angažuje na Slovensku, bez odchodu do cudziny by svoj úspech nedosiahol. "Keby som si robil doktorát na Slovensku, chýbali by mi publikácie, nikto by o mne nevedel,“ hovorí Filko. Slovensko podľa neho neprodukuje žiadny ekonomický výskum, o ktorom by vedel ktokoľvek za hranicami bývalého Československa. "Slovenskí vedci nepublikujú, nechodia na konferencie, Slovensko nemá žiadnu školu so štandardným ekonomickým PhD programom,“ vyratúva Filko. Ekonomické školy podľa neho neučia ani len praktické zručnosti pre pracovný trh.

"Slovenská akadémia, keďže sa nerobí žiadny vedecký výskum, niekedy funguje takmer ako akýsi klan alebo mafia. Nepostupujete na základe svojej práce, ale na základe vzťahov s kolegami. Na druhej strane, je tu kacírska myšlienka, či taká malá krajina ako Slovensko vôbec potrebuje špičkový ekonomický výskum. Najúspešnejší slovenský ekonóm Ľuboš Pástor napríklad argumentuje tým, že malá krajina nemusí mať špičkový výskum vo všetkých oblastiach. Keď napríklad na Slovensku vyrábame veľa áut a máme lepšiu východiskovú pozíciu v strojárstve a vo fyzike, možno by sme sa mohli skôr zamerať na to, a zopár špičkových ekonómov si môžeme vychovať aj na Harvarde,“ hovorí Filko.

Prečítajte si aj:
Treba robiť veci, ktoré ostatní nerobia

Rozhovor. Výskumník na Erazmovej univerzite v holandskom Rotterdame Martin Filko pre HN:

Môžete sa podeliť o svoj recept na úspech?
Veľmi sa mi v živote osvedčilo nerobiť veci, ktoré robia ostatní. Napríklad, v škole som mal v minulosti množstvo spolužiačok, ktoré veľa študovali, chodili na každú prednášku, mali samé jednotky. Dnes robia účtovníčky v servisnom centre. Ja som v škole tak veľa času netrávil, mal som svoj vlastný život, niekedy aj trochu bujarý, no na rozdiel od ostatných som čítal napríklad akademickú literatúru. Keď sto ľudí robí presne to, čo vy, veľa vody nenamútite. Keď sa vám podarí nájsť niečo, čo nerobí nikto, a ste v tom dobrý, je ľahké vyniknúť.

Venujete sa hlavne zdravotníckej ekonómii. Ako ste sa dostali k zdravotníctvu?
Bola to komplikovaná cesta. Mám určité skúsenosti, keďže som v minulosti pracoval v konzultačnej firme, ktorá sa venovala zdravotníctvu. Ako psychológ som mal pomerne úzky kontakt s medicínou a v neposlednom rade výskum rozhodovania, na ktorý sa špecializujem, sa uplatňuje hlavne v zdravotníctve.

Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Z Holandska radí aj nášmu ministrovi financií

V politike je bežné, že ministri si za svojich poradcov berú kvalifikovaných ľudí zo Slovenska, ktorí sa presadili v zahraničí a majú skúsenosti zo sveta. Tak to bolo aj v prípade Martina Filka, ktorý radí aj nášmu ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Filko však najskôr váhal, či má Počiatkovu ponuku prijať. „Prácu poradcu ministra financií mi sprostredkoval poradca bývalého ministra Martin Bruncko. Pre mňa to nebolo jednoduché rozhodnutie, uvedomujem si, že nie každému sa súčasná vláda páči,“ hovorí Filko.

Vytvorenie agendy trvalo dokopy takmer pol roka. „Minister Počiatek je z podnikateľského prostredia, môj životopis ho veľmi nezaujímal. Chcel ma však vidieť pri práci. Hneď počas nášho prvého stretnutia mi dal do ruky správu Medzinárodného menového fondu a opýtal sa ma, čo si o nej myslím a aké stanovisko k nej má ministerstvo financií zaujať,“ spomína Filko.

Celý článok >>

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
18. január 2026 03:14