Písal sa rok 1968 a Slovensko obsadili "priateľské“ vojská Sovietskej armády. Rodina Strelkovcov s dcérou, podobne ako tisícky Slovákov, emigrovala za oceán. Nejaký čas zostali v Kanade, kde Eva chodila na základnú školu. Neskôr sa rodina presťahovala do Ameriky, kde Eva pokračovala v štúdiu. "Mama často rozprávala o Slovensku, ktoré sme však v tom čase nemohli navštíviť,“ hovorí Eva Jenkinsová.
Ak by ste si predstavovali pani Jenkinsovú ako ráznu a panovačnú ženu, čo najrýchlejšie na to zabudnite. Je to elegantná, príjemná pani, ktorá v "civile“ vôbec nevyzerá ako tvrdá veliteľka amerických vzdušných síl.
Ako sa teda k svojmu povolaniu dostala? "Keď som bola na strednej škole, mali sme tam tréningový program, do ktorého sme sa mohli zapísať. Program bol špeciálne zameraný na letectvo a mne sa zapáčil. Tak som sa prihlásila. Bolo to pre mňa dosť prirodzené.“ Aj vďaka tomu, že sa Eva vynikajúco učila a stala sa najlepšou študentkou štátu Florida, podarilo sa jej získať štipendium. Preto mohla ísť študovať na ktorúkoľvek univerzitu. Študovať v Amerike pritom nie je vôbec lacná záležitosť - vyjde to aj na 40 až 50-tisíc dolárov ročne. "Hovorili mi - ide vám to veľmi dobre, ak by ste chceli štipendium, určite by ste ho dostali na ktorejkoľvek škole.“ Jej kroky smerovali na univerzitu do Miami. "Po skončení univerzity som nastúpila do armády ako dôstojníčka. V americkej armáde je to veľmi rešpektovaná pozícia. Vtedy som ešte netušila, že v letectve zostanem tak dlho.“
Začiatky v armáde Jenkinsovej uľahčovalo to, že vždy usilovne študovala. "Nebolo to veľmi ťažké, pretože v americkej armáde sa muži a ženy tešia rovnoprávnosti a všetci ich tak musia brať. Ženy v armáde tvoria asi pätinu, čo je dosť. Ja som teraz podplukovníčka, čím vyššia funkcia, tým menej žien. Mnohé majú deti, vtedy je ešte oveľa ťažšie skombinovať túto prácu s rodinou. Neustále študovať však musia muži aj ženy, a to nie je ľahké pre nikoho. “
Počas svojej kariéry pracovala v Taliansku, Texase, na Floride, vo Virginii, v Marylande, slúžila v Pentagone vo Washingtone a v Kalifornii. "Za 19 rokov kariéry som sa asi 13-krát sťahovala.“
Jenkinsová sa v letectve venuje okrem iného aj otázkam bezpečnosti strednej Európy. V čase nášho rozhovoru sa práve vracala z Japonska, kde posledné dva roky pôsobila na americkej základni. Tem pod jej vedením pracovali dôstojníci rôzmych hodností.
Bude veľvyslankyňou?
Eva Jenkinsová si vie samu seba predstaviť ako budúcu americkú veľvyslankyňu na Slovensku. "Na Slovensku som bola niekoľkokrát, poznám situáciu a dúfam, že moje znalosti by boli prospešné pre vzájomnú spoluprácu.“
Napriek tomu, že mala iba dva roky, keď odišli zo Slovenska, hovorí po slovensky veľmi dobre. Doma sa totiž s rodičmi vždy rozprávajú v rodnej reči. Dokonca aj jej dcéra Katarína, ktorá sa narodila v Spojených štátoch, hovorí vynikajúco po slovensky. Spolu učia slovenské slovíčka manžela Roberta, ktorý je Američan. Svoje skúsenosti využila aj pri písaní knihy Slovensko na ceste do NATO.
Kto je Eva Strelka Jenkinsová
Narodila sa v roku 1966 v Bratislave. Ako dvojročná opustila z rodičmi Slovensko, usadili sa v Kanade. Detstvo prežila v kanadskom Ontariu a na americkej Floride. Titul bakalára matematiky získala na Floride, magistra z informačných technológii zase v Texase. Doktorát z medzinárodných vzťahov obhájila na svojej alma mater na Floride. Dnes je podplukovníčkou americkej armády. Manžel Robert je Američan a dcéra Katarína sa narodila v Amerike.
| Prečítajte si aj: |
| Treba si dávať veľmi vysoké ciele Rozhovor. Podplukovníčka americkej armády Eva Strelka Jenkinsová pre HN: Aký je to pocit veliť mužom? Je to pre mňa normálne. Keď sa stane situácia, že muži nechcú počúvať, tak cez to len prejdeme, zavolám si ich, vydiskutujeme si to a ideme ďalej. Ale na 99 percent všetci počúvajú, vážia si veliteľa, ak je dobrý líder bez ohľadu na to, či je to žena alebo muž. Myslím, že ženy majú lepšiu kvalitu veliť, pretože máme náš povestný šiesty zmysel. Muži vidia všetko čierno-biele. My ženy do toho dáme našu intuíciu. Ja si tiež vždy vypočujem každý názor, každú stranu, a k tomu to, čo mi hovorí moja intuícia. V americkej armáde sú muži a ženy považovaní za rovnocenných. Keď poviem podriadenému, že musí niečo urobiť, urobí to. Nemala som problémy s tým, že som žena. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Zatiaľ nesplnený sen. Byť veľvyslankyňou na Slovensku Vincent Obsitnik, Rudolphe Vallee či Ronald Weiser. K menám amerických veľvyslancov na Slovensku by v budúcnosti mohlo pribudnúť aj meno Evy Strelky Jenkinsovej. Tá priznáva, že získať túto pozíciu je jej veľkým snom. „Je to pravda, dúfam že sa to raz splní. Poznám situáciu na Slovensku, v Amerike, venujem sa vzťahom oboch krajín. Hovorím dobre po slovensky. Poznám všetkých amerických veľvyslancov na Slovensku. Dúfam, že raz sa mi tento sen splní. Nie kvôli tomu, koho poznám, kvôli konexiám. Ale vďaka vedomostiam, vďaka tomu, že poznám Slovensko a Ameriku a ešte viac im tak môžem pomôcť k vzájomnej spolupráci.“ Celý článok >> |