Európu čoraz viac rozdeľujú miliardové finančné injekcie, určené na záchranu jednotlivých ekonomík. Kým tábor okolo britského premiéra Gordona Browna a šéfa Európskej komisie Josého Manuela Barrosa tvrdí, že v boji proti kríze je najlepším receptom pumpovať do hospodárstva ďalšie miliardy eur, iní namietajú, že vyprázdňovať štátne pokladnice nemá zmysel a namiesto toho treba pritvrdiť dozor nad finančnými inštitúciami.
| Koľko dali krajiny na boj proti kríze Spojené štáty - na záchranu bánk a podnikov vyčlenili 800 miliárd dolárov, centrálna banka naleje do ekonomiky ďalší bilión Francúzsko Nemecko Taliansko Česko Slovensko |
Táto otázka postavila proti sebe európskych lídrov aj na jarnom summite EÚ. Slovensko išlo včera do Bruselu s jasným odkazom - náš odklepnutý balíček vo výške 332 miliónov eur je dostatočný a najskôr si treba počkať na jeho výsledky. "Pre nás je na prvom mieste predovšetkým vyhodnotenie efektívnosti vynaložených prostriedkov. Až na základe toho sa uvidí, aké budú ďalšie kroky. Účinnosť a efektívnosť týchto peňazí sa pritom nedajú vyhodnotiť hneď, bude to možné až v dlhšom časovom horizonte minimálne šiestich mesiacov až jedného roka,“ povedal pre HN hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Podľa neho sa u nás momentálne hovorí napríklad o rozšírení zatepľovacích programov, tie by však mali byť financované zo spomínaného vyše 300-miliónového balíčka.
Tvrdý boj o stimuly
O protikrízové opatrenia budú európski lídri viesť na dnešnom summite tvrdý boj. Štátne pokladnice jednotlivých krajín sa totiž rýchlo vyprázdňujú a proti plytvaniu prostriedkov sa začínajú čoraz hlasnejšie ozývať ľudia vo viacerých štátoch. Najhlasnejšie sa včera proti novým injekciám postavil český premiér Mirek Topolánek. "Prijímanie nových záchranných balíčkov na pomoc európskym ekonomikám považujeme za zhubné a komplikované,“ vyhlásil v Bruseli Topolánek. Rovnaký názor pred začiatkom summitu vyslovila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá vylúčila, že by sa Nemecko podvolilo tlaku vnútri Európskej únie a zo zahraničia, aby na stimuly utrácalo viac. "Sme úplne na prvom mieste, utrácame viac ako iní a domnievam sa, že je to správne, pretože ako exportná krajina máme záujem, aby sa globálna ekonomika opäť postavila na nohy,“ povedala Merkelová.
Recept USA je neprijateľný
Cieľom jarnej schôdzky lídrov EÚ, na ktorej Slovensko zastupuje premiér Robert Fico, je nájsť spoločný hlas Európy pred londýnskym summitom skupiny G20. Na stretnutí začiatkom apríla bude 19 najvyspelejších krajín sveta a Európska únia hľadať únikovú cestu z neustále sa zhoršujúcej hospodárskej krízy. Amerika, odkiaľ sa kríza rozšírila do ostatných častí sveta, považuje za najlepší recept nalievanie závratných súm do ekonomiky na posilnenie likvidity a záchranu bánk či automobiliek. Podobný recept "ordinujú“ Spojené štáty aj Európe. Americká centrálna banka v stredu dokonca rozhodla, že do ekonomiky naleje ďalších viac ako bilión dolárov.
Podobný prístup je pre väčšinu Európy neprijateľný. "Američania roztočili obrovské koleso permanentných akcií a permanentných stimulov. Vidieť, že americké školstvo nemá dejiny vlastnej krajiny spracované veľmi dobre, pretože keby si trochu prečítali niečo o vlastnej histórii a 30. rokoch minulého storočia, tak by videli, že toto k cieľu nevedie,“ pripomenul Topolánek.
Podporil ho aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. "Som proti tomu, aby sme my, Európania, nasledovali americké prianie mať ešte masívnejšie plány obnovy. Urobili sme, čo bolo treba,“ dodal Juncker.