Marečku, podejte mi pero! Děkuju vám, Marečku!
- Ale já jsem Tuček, pane profesore!
- Ano, ano... a tak jak vidím, Hliník je stále nepřítomen.
- Hliník se odstěhoval do Humpolce!
Dialóg, ktorý pozná azda už naspamäť každý milovník starej československej filmografie. Jeden z tvorcov legendárneho filmu Marečku, podejte mi pero!, Ladislav Smoljak, včera v skorých ranných hodinách zomrel.
Smoljak zomrel vo veku 78 rokov po dlhej chorobe, mal problémy s dýchaním. Pritom ešte v máji vystupoval v divadle v hre České nebo.
K filmom cez fyziku
Ladislav Smoljak sa narodil 9. decembra 1931 v Prahe. Už od malička sníval o tom, že sa stane režisérom. Po maturite ho však neprijali na pražskú Divadelnú fakultu akadémie múzických umení, vyštudoval preto matematiku a fyziku. Niekoľko rokov bol učiteľom.
Osudným sa pre neho stalo stretnutie so Zdeňkom Svěrákom, vďaka čomu sa vrátil k vysnívanému povolaniu. V 60. rokoch začal písať pre časopis Mladý svet, stál pri vzniku ankety Zlatý slávik. Neskôr prešiel do vydavateľstva Mladá fronta. Koncom 60. rokov bol pri zrode fiktívnej postavy neuznaného českého génia Járy Cimrmana. V roku 1966 založili so Svěrákom Divadlo Járy Cimrmana, pre ktoré spoločne napísali množstvo hier. Cimrman sa za roky svojej "existencie“ stal doslova legendou, a jeho fanúšikovia, takzvaní cimrmanovci či cimermanológovia, sa nájdu v Česku aj na Slovensku.
Vrchní, prchni!
Do povedomia verejnosti sa dostal komédiou Jáchyme, hoď to do stroje, ktorú napísal s Ondřejom Lipským a Zdeňkom Svěrákem. Vytvoril scenáre pre desiatky filmov, niektoré sám režíroval, či s v nich dokonca zahral. K najznámejším patrí napríklad Na samote u lesa, Vrchní prchni, či Marečku, podejte mi pero. Práve posledný film, v ktorom si zahrali spolu so Svěrákom a dokonca ho spolu aj režírovali, patrí k tým nezabudnuteľným. "Bol to obraz ich klasickej spolupráce, vidieť tam tú typickú českú klasiku. Je to film, na ktorom sa ľudia zasmejú aj o ďalších dvadsať rokov,“ povedal pre HN filmový historik Richard Blech.
I keď je slovenskému divákovi jeho tvorba známa, v jeho filmoch sa slovenskí herci vyskytovali málo. "Venoval sa žánru, ktorý sa na Slovensku začal pestovať oveľa neskôr. Garnitúra divadelných hercov, ktorá u nás vtedy existovala, sa venovala najmä kabaretu. Jeho žáner bol špecificky český, vychádzal z toho typického českého humoru. Slovenský humor je iný, je taký zemitejší,“ dodal Blech.
Nielen filmy, ale aj Smoljakov Cimrman zažíval úspechy aj u nás, so svojím divadlom mal na Slovensku množstvo vystúpení. V roku 2007 dokonca svojmu hrdinovi odkryl na Lomnickom štíte pamätnú tabuľu a krásu Tatier tak môžu odvtedy návštevníci pozorovať z Cimrmanovej vyhliadky. Dokonca po ňom pokrstili aj reštauráciu. Stalo sa tak údajne pri 100. výročí, čo sám Cimrman objavil krásu Tatier.
Ten druhý
So Svěrákom tvorili viac ako polstoročie nielen profesionálnu dvojicu, ale boli aj blízkymi priateľmi. Často pritom Smoljak pôsobil, že je skôr v úzadí. "Je to vždy tak, že režisér je známejší. Smoljak tiež režíroval, ale nie tak veľa, skôr sa venoval scenárom. Svěrák zase viac režíroval. Ale aj povahovo bol trochu iný, menej výbojnejší, zakríknutejší - ten smutnejší z dvojice,“ doplnil Blech.