Po necelých deviatich rokoch invázie západných vojenských síl si musí krajina poradiť s bezpečnosťou, o mocenské slovo sa hlási Irán, ale aj Kurdi. „Ropa je na jednej strane obrovské bohatstvo, na druhej strane spôsobuje Iraku veľké problémy. Nároky si robí najmä Kurdistán, na ktorom území sa čierne zlato nachádza. Zároveň si vplyv v krajine upevňuje Irán cez šiítov, tí sú v irackých politických organizáciách,“ povedala pre HN analytička Irena Kalhousová.
Ropa ako prekliatie
Spojené štáty stiahnu z Iraku posledných šesť tisíc vojakov do konca roka.
Dovtedy vyprší dvojstranná bezpečnostná zmluva medzi Bagdadom a Washingtonom. Rozhodnutie včera obhajoval aj prezident Barack Obama, ktorý predniesol v Severnej Karolíne prejav o americkom odsune z Iránu. „Deväťročná vojna skončila úspechom, pretože za Američanmi zostane suverénne, stabilný a spoľahlivý Irak. Krajina má však pred sebou ešte veľké výzvy,“ vyhlásil Obama.
Po zvrhnutí režimu diktátora Saddáma Husajna a ukončení americkej invázie sa však Iračania pýtajú, čo bude ďalej. Medzi kurdskou vládou a Bagdadom rastie hnev o ropné príjmy, píše na svojom servery CNN. Spory sa začali, keď v Kurdistane objavili najväčšie nálezisko ropy v tejto časti sveta. Pôvodne sa očakávalo, že pole Šajchán obsahuje miliardu barelov ropy. Neskoršie prieskumy ropných spoločností zistili viac ako 13 miliárd barelov. „Iracká ropa bude veľmi dôležitá pre obnovu krajiny, zisky môžu vojnou zničenú krajinu postaviť na nohy. Sťahovanie amerických vojsk z Afganistanu a Iraku však zanecháva v regióne nebezpečné mocenské vákuum,“ dodala Kalhousová.
Kurdi verzus Irak
Potenciál irackého Kurdistanu láka mnoho iných. Ropných vrtov pribúda a do krajiny prúdia zahraničné ropné spoločnosti. Tie podpisujú zmluvy s miestnou kurdskou vládou, kvôli čomu Bagdad zúri. Ropa sa tak čoraz viac premieta do irackej politiky. Kurdi uzatvárajú dohody o delení zisku z ťažby. Iracká vláda sa však búri, že je to nelegálne a protiústavné. Kurdi, naopak, argumentujú, že už nechcú byť obeťou byrokracie Bagdadu.
Vláda bývalého prezidenta Saddáma Husajna arabizovala kurdské oblasti a celé obce zrovnala so zemou napríklad pomocou smrteľných chemikálií. Spory o tieto mestá doteraz trvajú a ich hlavnou príčinou je to, čo sa nachádza pod nimi – miliardy barelov čierneho zlata. Obavy Kurdov narastajú, pretože sú si vedomí zlej bezpečnostnej situácie, v ktorej americkí vojaci po stiahnutí Irak zanechajú. Ohromné ropné bohatstvo sa preto môže zmeniť z požehnania na prekliatie.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová na margo kritiky upozornila, že aj po odchode z Iraku si USA zachovajú silnú vojenskú a diplomatickú prítomnosť v regióne. Pre CNN vyhlásila: „Máme základne v susedných krajinách, spojenca zo Severoatlantickej aliancie v Turecku. Celkovo sme v regióne významne prítomní, takže nikto, zvlášť Irán, by sa nemal prepočítať.“