"Firmy, ktoré chcú ponúkať svoje akcie na obchodovanie v zahraničí, sú dnes značne znevýhodnené, pretože ich môžu ponúkať iba v slovenských korunách. A o také je na trhu, pochopiteľne, iba malý záujem," konštatuje Eliška Kuteničová, štátny radca odboru legislatívy civilného práva na ministerstve spravodlivosti. Ako sa vyjadril aj predseda Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Igor Hornák, každá liberalizácia je dobrá. "Netreba však od tejto zmeny očakávať žiaden výraznejší efekt. V zahraničí totiž nie je veľký záujem investovať do slovenských spoločností, pretože v podstate ani nie je do čoho," dodáva Hornák. Slovenské firmy podľa neho svoj kapitál ani veľmi v zahraničí nezískavajú. Odborníci tiež upozorňujú, že zatraktívnenie slovenských akcioviek v zahraničí závisí od množstva faktorov, ako je pohyb kurzu koruny oproti euru, ale aj akým spôsobom budú potenciálni investori odhadovať rast týchto akcií.
Páka na mŕtve firmy
Novela Obchodného zákonníka rieši aj viaceré praktické problémy. Zákonodarcovia totiž dali sudcom do rúk väčšie právomoci pri rušení neaktívnych firiem. "Súd bude môcť vymazať z obchodného registra aj spoločnosti, ktoré najmenej dva roky neuložia do zbierky listín schválenú riadnu účtovnú závierku," tvrdí Kuteničová. Ako dodala, zrušené by tak mohli byť okrem mŕtvych spoločností aj netransparentne podnikajúce. Podľa Jany Laššákovej (Smer) ide pritom o odvážne riešenie. Ako však skonštatovala, "je dobré, že mnohé nefunkčné spoločnosti bude konečne možné z registra vymazať". Likvidátor Daniel Kolesár si však myslí, že k praktickej likvidácii mŕtvych firiem nepríde ani po tejto zmene, pretože podľa neho nebudú súdy stíhať neustále sledovať stav obchodného registra a zbierky listín. Problém existencie mŕtvych firiem teda aj podľa správcu Jozefa Oravca novela úplne nevyrieši. "Naopak, umožňuje práve týmto podnikom veľmi rýchlo dosiahnuť ich vymazanie z obchodného registra," dodáva Oravec. "Môže sa tak stať, že spoločníci niektorých nepoctivých firiem túto zákonnú úpravu zneužijú na to, aby sa s použitím novozavedenej zákonnej domnienky nemajetnosti a možnosti zrušenia firmy bez likvidácie súdom zbavovali zadlžených firiem a zodpovednosti za ich záväzky," mieni aj advokát Peter Kubík. Uznáva však, že v prípade dlhoročne nečinných firiem zákon zavádza funkčný mechanizmus na ich zánik, čo zvýši celkovú vypovedaciu hodnotu zápisov v obchodnom registri. Ani Laššáková nepredpokladá, že by došlo k masívnemu výmazu firiem z registra. Výhodou pre veriteľov likvidovanej spoločnosti by mohla byť aj možnosť dodatočnej likvidácie. "Tá vytvára podmienky na dodatočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ak ich pohľadávky neboli v likvidácii uspokojené," konštatuje Oravec.
Podľa podpredsedníčky pre obchodný úsek Okresného súdu Bratislava I Ivony Hrčekovej, likvidácie však dnes značne komplikuje aj problematické určovanie a následné odmeňovanie likvidátorov. Aj tieto problémy sa však od októbra odstránia, pretože bude môcť byť vymenovaný za likvidátora aj správca konkurznej podstaty. Pripravovaná vyhláška o odmeňovaní likvidátorov by mala stanoviť minimálne sadzby ich odmien.
Zmeny v prospech podnikateľov
Obchodný zákonník pri svojej rozsiahlejšej novele rozšíril aj práva akcionárov. Ak totiž stanovy spoločnosti podmieňujú prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, budú musieť stanoviť tiež lehotu na udelenie tohto súhlasu. "Druhou zmenou je posilnenie informačnej povinnosti obchodnej spoločnosti voči akcionárovi, keď sa mu umožňuje prístup k listinám, ktoré je akciová spoločnosť povinná ukladať do zbierky listín, a to v sídle spoločnosti," dodáva Kuteničová.
Novelizovaný zákonník počíta už aj s existenciou európskych spoločností, ako je európske združenie hospodárskych záujmov, európska akciová spoločnosť či európske družstvo. Európske právne formy umožnia pritom spoluprácu na úrovni Európskej únie vhodnú najmä pre malé a stredné podniky. Novela tak vo viacerých bodoch reaguje na vývoj v Európskej únii, ako je sloboda podnikania v rámci celej únie. Od októbra sa preto za sídlo spoločnosti bude považovať iba adresa zapísaná do obchodného registra.
Zmeny nastanú zároveň aj v zákone o súdnych poplatkoch. Prínosom pre podnikateľskú sféru bude podľa Laššákovej to, že sa zjednotí poplatok za výpis z obchodného registra bez ohľadu na počet strán na 200 korún. Zrušilo sa tiež spoplatnenie uloženia do zbierky listín tých dokumentov, ktoré sa ukladajú bez návrhu. Tu sa totiž podľa Laššákovej vyskytovali viaceré praktické problémy, keď niektoré súdy poplatky vyberali a iné zase nie. Bez spoplatnenia bude od októbra aj zverejňovanie oznámení o uložení listín do zbierky v Obchodnom vestníku.