V žiadnej krajine sa nepracuje na čierno tak málo ako v Rakúsku. Uvádza sa to v štúdii vypracovanej na objednávku Európskej komisie.
Čierna práca tvorí v Rakúska len 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Z nových členov Európskej únie je na tom najlepšie Cyprus, kde dosahuje objem čiernej práce 4,2 % HDP. V žiadnom zo starých členských štátov s výnimkou Grécka a Talianska so 16- a 17-percentným podielom nelegálnej práce na hrubom domácom produkte nepresiahla jej hodnota 6,5-percentný podiel. Medzi štáty s najnižšou mierou čiernej práce patria i Veľká Británia a Holandsko, kde sa jej podiel pohybuje okolo 2 %. Najhoršie sú na tom Litva, kde sa údaj pohybuje od 15 po 19 %, Slovinsko so 17 % a Lotyšsko s 18-percentným podielom čiernej práce na HDP. Údaje z Malty, zo Španielska a z Luxemburska neboli k dispozícii. Informovala o tom APA.
Najrozšírenejšia je čierna práca v stavebníctve, nasleduje poľnohospodárstvo, gastronómia a hotelierstvo, personálne služby, zdravotníctvo a práca v domácnosti. V nových členských krajinách únie možno naraziť na nelegálnych pracovníkov hlavne v zdravotníckych službách, v obchodoch s nehnuteľnosťami, pri súkromnom doučovaní, ako aj v niektorých podnikoch.
Štúdia ukázala, že Česká republika patrí medzi štáty s najnižším počtom nelegálnych pracovníkov. Práca na čierno tu podľa údajov z roku 1998 tvorila odhadom asi 4,2 percenta HDP. Pre výplatu " z rúčky do rúčky" si v Česku v súčasnosti chodia ľudia pracujúci u niekoľkých zamestnávateľov naraz, ako aj osoby bez stáleho pracovného pomeru, ktoré si príležitostne privyrábajú. Nelegálnych zamestnancov alebo prácu na čierno využívajú vo veľkej miere malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú "čierne duše", čo im prináša vyššie zisky z kontraktov pre veľké spoločnosti. Medzi nelegálnymi zamestnancami v Česku je aj veľký počet cudzincov.
Charakteristickou črtou práce na čierno v únii je podľa vypracovaného dokumentu ešte väčší rozdiel v platoch mužov a žien než je to v bežnom pracovnom pomere. Väčšinu nelegálnych pracovníkov tvoria muži a ženy vo veku 25 až 45 rokov. Pri čiernej práci je typické, že ženy vo väčšej miere než bežne pracujú v typicky "ženských" profesiách. Čierna práca pritom poškodzuje ženy ešte viac ako legálna ekonomika, keďže pracujú dlhšie, na menej atraktívnych pozíciách a zarobia tiež menej. V nových členských krajinách únie sa však aj napriek tomu zvyšuje počet žien s vyšším vzdelaním, ktoré vyhľadávajú prácu na čierno.
Za najdôležitejšie faktory, ktoré zvýhodňujú prácu na čierno, považujú experti chýbajúcu flexibilitu na pracovnom trhu, vysokú mieru zdanenia a odvodov a oslabenú autoritu úradov. V nových členských štátoch sa ako následok komunizmu pridali aj sociálne faktory. Štúdia uvádza, že čierna práca tu často vôbec nie je podmienená ekonomicky, ale nedôverou voči štátu a na potlačenie neformálnej ekonomiky bude potrebných ešte veľa rokov. Svoju úlohu tu však zohráva aj kultúrna tradícia. Napríklad v stredomorskom regióne je práca na čierno už tradične veľmi rozšírená, rovnako ako v Poľsku, Maďarsku alebo na Slovinsku.
Autori štúdie však poukazujú aj na to, že údaje boli zozbierané rozličným spôsobom a pochádzajú z rozdielnych rokov, niektorí experti tvrdia, že táto metóda nie je veľmi spoľahlivá.
Podiel práce na čierno na HDP vo vybraných krajinách EÚ (v %)
Rakúsko 1.5
Cyprus 4.2
Grécko 16
Taliansko 17
Veľká Británia 2
Holandsko 2
Litva 15 až 19
Slovinsko 17
Lotyšsko 18
Česko 4.2
Maďarsko 18
* údaje v štúdii pochádzajú z rozličných rokov