Už bolo relatívne neskoro a niektorí nositelia Nobelovej ceny už neboli úplne triezvi, keď mal Robert Mundell v roku 1999 vystúpiť ako posledný rečník na bankete v Štokholme. Musel vymyslieť niečo, čím by poslucháčov zaujal. Podarilo sa mu to neobvyklou speváckou kombináciou. Vetu "žil som, smial sa a plakal" z piesne Paula Anku dokončil refrénom nezabudnuteľného Franka Sinatru "urobil som to po svojom" (I did it my way).
Excentrická minulosť, pokojná súčasnosť
Tým však nemyslel len svoju vedeckú prácu, ktorá z neho urobila jedného z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia. Tento rodený Kanaďan tým naznačil aj to, že stojí za svojím excentrickým súkromným životom. "Bol namyslený, mal samé problémy a k tomu bol aj sukničkár," spomína si na spoločné štúdiá na Washingtonskej univerzite v Seattli Douglas North, ktorý Nobelovu cenu dostal šesť rokov pred Mundellom. Mundell pri všetkom, čo robil, prekračoval hranice "a to prinieslo niekoľko zaujímavých výsledkov", dodáva North.
Kto však v súčasnosti navštívi Mundella v newyorskom byte neďaleko Columbia University, nenájde prakticky žiadne dôkazy predchádzajúcich výstrelkov. Solídnym tmavým dreveným nábytkom zariadená pracovňa je plná kníh a jeho vlastných olejomalieb. Miestnosť vyvoláva atmosféru márnomyseľnosti a zamyslenosti.
Tlmený tón reči skôr zodpovedá Mundellovej súčasnej existencii. Prakticky vôbec nezdvíha hlas a zachováva pokoj aj vtedy, keď kritizuje nečinnosť Európskej svetovej banky alebo žiada vytvorenie jednotnej svetovej meny. No ten, kto pozorne počúva jeho slová, rýchlo pochopí, že za miernou fasádou sa skrýva prenikavý intelekt.
Na rozdiel od vždy korektne oblečeného amerického ekonóma Paula Samuelsona je Mundell skôr rolákovo-sandálový typ. To však na jeho sláve nič neubralo. Arthur Laffer, jeho kolega zo Chicagskej univerzity, si myslí, že Mundel je aspoň taký vplyvný ekonóm ako John Maynard Keynes, "iba s tým rozdielom, že Mundell mal pravdu".
No aj ten, kto nesúhlasí s Lafferovým názorom na Keynesa, určite uzná, že Mundell ovplyvnil modernú ekonomickú teóriu a politiku v takej miere ako len veľmi málo ekonómov. Jeho práce o optimálnych menových oblastiach a dosahu mobility kapitálu na politiku stabilizácie hospodárstva jednotlivých krajín podstatne prispeli k tomu, že v súčasnosti chápeme medzinárodný menový systém a globalizáciu.
Duchovný otec eurozóny
Euro môže za svoj vznik poďakovať prvým vedeckým prácam tohto absolventa elitnej univerzity Massachussetts Institute of Technology (MIT). Mundell doteraz patrí medzi zástancov Európskej menovej únie a začiatkom 70. rokov sa podieľal na plánoch vzniku eurozóny. Mundell sa sám považuje za "krstného otca eura". Už začiatkom 60. rokov si položil otázku, kedy by sa nejakej krajine oplatilo vymeniť svoju peňažnopolitickú suverenitu za spoločnú menu s ostatnými štátmi. Prišiel k záveru, že predpokladom vzniku optimálnej menovej zóny je vysoká mobilita pracovnej sily. To znamená, že v prípade ekonomického otrasu musia byť ľudia schopní hľadať prácu aj za hranicami svojho štátu. Na výhradu, že táto podmienka v eurozóne nie je úplne splnená, reaguje argumentom, že po otrase aspoň krátkodobo mnohé závisí od mobility faktoru kapitál.
Mobilita kapitálu je druhou veľkou témou, ktorej sa Mundell venoval. Preskúmal krátkodobý vplyv peňažnej a fiškálnej politiky v rámci malého otvoreného národného hospodárstva (Mundellov-Flemingov model). S týmto cieľom integroval zahraničný obchod a medzinárodný pohyb kapitálu do modelu ISLM anglického ekonóma Johna Hicksa. Mundell týmto spôsobom ukázal, že úspech peňažnej a fiškálnej politiky v rozhodujúcej miere závisí od toho, či daná krajina má pružný alebo pevný výmenný kurz a či sa kapitál bez prekážok dokáže pohybovať aj cez jej hranice. Platí pritom zásada, že v prípade pružných výmenných kurzov a vysokej mobility kapitálu sa peňažná politika stáva mimoriadne účinným nástrojom riadenia konjunktúry, kým vplyv fiškálnej politiky sa stráca. V prípade pevných výmenných kurzov je situácia opačná.
Výhrady proti reaganomike
Komisia Nobelovej ceny ocenila Mundella najmä za jeho teoretické práce o menách. Fakt, že jeho hospodárskopolitické rady sa zväčša nestretnú so súhlasom, Mundellovi neprekáža. "Je možné, že sme len malá sekta," povedal raz Mundell, "ale koľko kresťanov bolo pred Ježišom Kristom?" V ekonómii podľa neho všetko závisí od toho, či niečo funguje.
Mnohí ekonómovia však pochybujú o tom, či hospodárska politika orientovaná na ponuku, na ktorej vývoji sa Mundell podieľal, uspela v praktickej skúške. Mundell totiž spolu s Lafferom patrili k duchovným otcom tzv. reaganomiky, ktorá v 80. rokoch dominovala hospodárskej politike v USA a vo Veľkej Británii. Napriek prognózam politika Ronalda Reagana neviedla k vyšším daňovým príjmom, ale americký rozpočet uvrhla do historicky rekordných deficitov. Na druhej strane je však potrebné uznať, že Reagan nedodržal disciplínu v oblasti rozpočtových výdavkov.
Útechou by azda mohla byť stará ekonomická múdrosť, podľa ktorej politici využívajú ekonómov ako opilci pouličné lampy: viac na oporu než na osvietenie. (hn/sz)
Osobné údaje
Robert Mundell sa narodil 24. októbra 1932 v Kingstone, Kanada.
Kariéra
1956 - titul PhD. na Massachussetts Institute of Technology
1961 - 1963 - Medzinárodný menový fond (Washington)
1966 - 1971 - University of Chicago
1965 - 1975 - Institute for International Studies (Ženeva)
1970 - Poradca Európskej komisie pre menovopolitické otázky
1972 - 1973 - člen pracovnej skupiny pre prípravu vzniku Európskej hospodárskej
a menovej únie
Od 1974 - profesor na Columbia University (New York)
Najdôležitejšie diela
- A Theory of Optimum Currency Areas (1961)
(Teória optimálnych menových oblastí)
- The appropriate Use of Monetary and Fiscal Policy for Internal and External Stability
(1962)
(Primerané používanie menovej a fiškálnej politiky pre vnútornú a vonkajšiu
stabilitu)
- Capital Mobility and Stabilization Policy under Fixed and Flexible Exchange Rates
(1963)
(Mobilita kapitálu a stabilizačná politika v režimoch pevného a pružného výmenného
kurzu)
- International Economics (1968)
(Medzinárodná ekonomika)
- A Plan for a European Currency, (1973)
(Plán európskej meny)
| Robert Mundell (vľavo) pri preberaní Nobelovej ceny. Snímka archív |