Očakávate v blízkom čase ďalší rast cien palív, ktorý sa v blížiacej sa vykurovacej sezóne zrejme dotkne predovšetkým motorovej nafty?
- Čo sa týka nafty, sezóna je skutočne tu a kulminuje v septembri a októbri. Vzhľadom na veľmi volatilnú situáciu na medzinárodných trhoch, nevidím žiadne signály, ktoré by mohli v krátkom čase tendenciu rastu zmeniť. Otázkou je, či bude tento rast strmý, alebo miernejší. Každopádne, v najbližších dvoch mesiacoch zvýšenie kótovaných, aj predajných cien nafty očakávame.
Meradlom pre cenotvorbu európskych rafinérií je severomorská ropa Brent. Obchodovanie s týmto typom sa v porovnaní s ostatnými ale ukazuje ako relatívne stabilné.
- Áno. V zásade neexistuje veľa faktorov, ktoré by mohli cenu tejto ropy rapídne zvýšiť. To ale neznamená, že pôjde dole, keďže vzhľadom na úzky rozptyl dopytu a ponuky môže cenu ovplyvniť aj nepatrný výkyv trhu, alebo nejaká správa.
Ceny motorovej nafty rastú už niekoľko mesiacov. Ovplyvnil tento vývoj aj jej predaj vo vašej maloobchodnej sieti?
- Zatiaľ nie. Maloobchodný predaj nafty na čerpacích staniciach Slovnaftu vzrástol v prvom polroku medziročne o sedem percent. Spotreba nafty sústavne rastie, a nielen na Slovensku, kde je tento rast relatívne vysoký. Pomer medzi predajom benzínu a nafty sa tiež stále viac vyrovnáva. Ekonomika je zdravá, o čom svedčí aj tento trend.
Obávané spomalenie ekonomického rastu pod vplyvom vysokých cien palív sa teda v krátkodobom horizonte nekoná?
- Samozrejme, rast svetovej aj slovenskej ekonomiky by mohol byť ohrozený, ak by rast kontinuálne pokračoval. Zatiaľ však k spomaleniu alebo zastaveniu svetového hospodárskeho rastu nič nenasvedčuje. Na druhej strane globálne oživenie ekonomiky zvyšuje dopyt po ropných produktoch a rope. Ropný a rafinérsky priemysel ale zatiaľ tento dopyt nedokáže plne uspokojovať, a to je aj jedným z kľúčových dôvodov rastu cien.
V akom stave sú momentálne zásoby Slovnaftu?
- V skutočnosti príliš veľa zásob nemáme a ich úroveň je v Slovnafte značne limitovaná. Preto ich nemôžme podobne ako niektoré svetové rafinérie doplniť tak, aby sme ich predali v období, keď ceny dosahujú vrchol. V súčasnosti máme zásoby predovšetkým benzínu a nafty najviac na päť až sedem dní.
Ako sa pozeráte na kritiku dopravcov zastúpených v združení ČESMAD, podľa ktorých je cenová politika Slovnaftu nečestná a nekopíruje výlučne svetové trhy?
- Stanovisko ČESMAD-u sme analyzovali a, samozrejme, situáciu dopravcov, ktorých trápia vysoké ceny, chápeme. Náklady na nákup motorovej nafty sú bez pochýb hlavným elementom ich výdavkov. My im ale nemôžeme pomôcť tým, že by sme prestali nasledovať trh a prechodne zabezpečili cenu nižšiu o niekoľko korún, či halierov, aby toto zložité obdobie prežili. To by mohlo mať v konečnom dôsledku ešte negatívnejší dopad. Môžeme im nanajvýš, či už na základe veľkoobchodných kontraktov alebo palivových kariet zabezpečiť obchodné zľavy vo výške niekoľko desiatok halierov pri pravidelných a väčších odberoch. Treba ale povedať, že v podobnej situácii môže byť aj poľnohospodárstvo, i verejná doprava.
Deklarovaný pokles odberu zo strany dopravcov Slovnaftu prekrýva predovšetkým rastúca priemyselná spotreba?
- Naše čísla o poklese dopytu zo strany prepravcov, ani dopravcov nehovoria.
Ruský koncern Jukos deklaroval, že bude schopný dodávať ropu len do konca augusta, ktorý už je preč. Zaoberáte sa reálne, vzhľadom na pretrvávajúcu krízu v tejto firme, zmenou dodávateľa?
- Zmluvy sa nakoniec predĺžili do konca októbra. Ropa ale tečie a tiecť aj bude. Nie je možné len tak zavrieť ropovod. Ďalšie dodávky budú otázkou toho, kto získa ropné aktíva Jukosu. My sme ale už začali posilňovať vzťahy aj s inými ruskými dodávateľmi, napríklad s Lukoilom, či Sibnefťou a TNK. Dobré vzťahy máme aj s našimi ministerstvami zahraničných vecí a hospodárstva, s ktorými sme sa dohodli, že Slovensko bude v tomto smere od ruskej strany požadovať oficiálne záväzky a informácie.
Dodávky Jukosu dosiaľ tvorili 70 percent celkového prílevu ropy do Slovnaftu. Zmenila sa už dodávateľská štruktúra?
- Ešte nie, pretože máme s Jukosom dlhodobý kontrakt a dodávky sú zatiaľ stabilné. Existuje aj medzivládna dohoda medzi Slovenskom a Ruskom o tom, že nám Rusko ročne dodá šesť miliónov ton ropy. Na základe tejto rámcovej dohody Slovnaft podpísal zmluvu s jednou z najväčších ropných spoločností v Rusku - Jukosom. Ten momentálne pokrýva 60 až 70 percent slovenských potrieb.
Kým sú dodávky stabilné, nemáme dôvod od zmluvy odstúpiť. Pre každý prípad sme ale vzťahy s inými partnermi zintenzívnili.
Za akých okolností by bolo možné na Slovensko prepravovať iné, ľahšie typy ropy?
- Jedinou reálnou alternatívnou cestou je dnes ropovod Adria smerujúci cez Százhalombatt a Šahy. Nie je to len teória, ide o praktickú možnosť. Tá ale momentálne neprichádza do úvahy. Pokiaľ sme plne zásobovaní z Ruska cez ropovod Družba za relatívne priaznivejších podmienok v porovnaní s inými možnosťami, nie je dôvod meniť trasy dodávok. Naša rafinéria je navyše prispôsobená predovšetkým na spracovanie ťažkej ruskej exportnej zmesi, a nie ľahšej ropy z Adrie, z ktorej sa spracúva viac benzínu, ako stredných destilátov vrátane nafty. Prestavba rafinérie by si vyžiadala obrovské náklady. Sme technologicky schopní spracovať aj inú ropu, otázka je však rentabilita a výrobné náklady.
Slovnaft mení ceny na základe krátkodobých analýz vývoja cien. Čo všetko vstupuje do metodiky cenotvorby?
- Mnoho faktorov. Zjednodušene povedané, nereagujeme na dočasné výkyvy trhov, ale na tendencie a trendy. Analyzujeme týždňové alebo dvojtýždňové cenové priemery kótovaných cien ropných produktov. Cenové úpravy nie sú založené na prognózach, ale na predchádzajúcom skutočnom vývoji kótovaných cien ropy a ropných produktov na rotterdamskom komoditnom trhu za uplynulých spravidla päť až desať dní. Vývoj na Rotterdamskom trhu je smerodajný, avšak do úvahy berieme aj ďalšie faktory, ako napríklad vývoj kurzu dolára a koruny, ale aj lokálnu trhovú rovnováhu. Analyzujeme tiež, aký je dôvod rastu či poklesu ceny na svetových trhoch. Vývoj dopytu a ponuky nám dáva orientačný výhľad na ďalší vývoj cien.
Ako na seba vplývajú kótované ceny jednotlivých typov ropy na svetových trhoch? Napríklad americká ropa WTI v súčasnosti rastie rýchlejšie, než európsky benchmark Brent.
- Kótované ceny v zásade žijú vlastným životom, hoci súvislosť medzi nimi je. Ak je napríklad cena WTI v porovnaní s Brentom výrazne vyššia, začne sa Brent dodávať do Spojených štátov, čo by mohlo mať okamžitý vplyv na pokles ceny americkej ropy a na rast ceny ropy Brent. Problém ale je, že sú spracovateľské možnosti rafinérií obmedzené. Slovnaft v tomto smere patrí k najflexibilnejším rafinériám v regióne. Okrem ruskej zmesi Ural sme schopní spracovať aj iné ťažšie druhy ropy ako je napríklad saudskoarabská, či iracká ropa, ale napríklad ľahkú iránsku zmes nevieme spracovať rovnako efektívne ako ťažšie ropy.
Presné čísla o maloobchodných, či rafinérskych maržiach nechceme, ide o obchodné tajomstvo. Aký je ale v prípade Slovnaftu v posledných mesiacoch ich vývoj?
- Maloobchodná marža sa v uplynulom období nemenila. Rast kótovaných cien benzínov a nafty sa premieta do cien produktov, nie do vyšších marží. Ropa je surový materiál, z ktorého sa dajú okrem benzínu či nafty vyrobiť aj iné produkty. Patria k nim napríklad pyrolýzny benzín, ťažké palivá, aromáty a mnoho iných. Hovoriť o maržiach pri každom jednotlivom produkte je ťažké, pretože primárne závisia od alokácie nákladov. Pri niektorých produktoch sú marže nižšie, niekedy dokonca negatívne, pri niektorých vyššie. To, čo je v našom odvetví dôležité, sú tzv. rafinérske marže, ktoré sú kľúčovým ukazovateľom celého priemyslu v celosvetovom meradle. Ak idú hore, rastie ziskovosť celého odvetvia. Škoda, že kritika sa objaví len vtedy, keď sú pozitívne a nikto nekričí, keď sú záporné a rafinérie sú nútené znížiť využitie produkčných kapacít. Rafinérske marže momentálne rastú.
České rafinéria a obchodníci vás kritizujú za to, že ich nechcete vpustiť do svojho produktovodu. Musia potom využívať iné a nákladnejšie spôsoby prepravy. Kde je dôvod?
- V súčasnej situácii nie je technicky možné napumpovať produkty v Česku do produktovodu tak, aby mohli doraziť na Slovensko. Možný je len opačný smer. Produktovodná sieť je dedičstvom bývalého Československa. Zhruba 80 percent produktovodu je v Českej republike a zvyšných 20 percent na Slovensku. Uzly Stožok a Hronský Beňadik sa nepoužívajú na komerčné účely. Nepoužívame ich ani my. Jediné komerčné spojenie u nás existuje medzi Bratislavou a Kľačanmi. Fyzicky bol produktovod prispôsobený aj na zásobovanie Kloboukov, Plešovca, Lokova a Strelíc. Dnes napríklad ale nie je možné prepravovať produkty z českých Kralúp alebo Litvínova do Lokova. Každá molekula do týchto uzlov pochádza z bratislavskej rafinérie.
Rozdiel medzi slovenským a českým trhom vidím okrem produktovodného systému aj v tom, že český ešte nie je skonsolidovaný. Dôvodom je, že v ČR v sektore stále dominujú štátne či pološtátne spoločnosti, ako ČEPRO či Unipetrol, do ktorého práve vstupuje poľský PKN. V dôsledku toho ceny pohonných hmôt v ČR plne neodzrkadľujú reálny trhový vývoj, ale sú do istej miery "deformované" účasťou štátu v sektore. ČEPRO je vlastníkom celého logistického systému, okrem tejto činnosti vykonáva aj veľkoobchodný predaj, a zabezpečuje aj zásobovanie štátnych hmotných rezerv v ČR. Krížovým financovaním trpí trh.