Pán prezident, vášho starého talianskeho spojenca Silvia Berlusconiho nezvolili a dni britského premiéra Tonyho Blaira sú vlastne tiež spočítané. Je teda Nemecko vaším najdôležitejším pilierom v Európe?
- Samozrejme, že medzi Nemeckom a USA boli rozdielne názory na vojnu v Iraku. Veľa sa popísalo o nezhodách medzi kancelárom Gerhardom Schröderom a mojou osobou. Ale obidvaja sme sa snažili ďalej spolupracovať. Vždy som bol toho názoru, že nemecko-americké vzťahy sú veľmi dôležité. Nesmieme však zabudnúť na toto - jedným z prvých rozhodnutí, ktoré som urobil po 11. septembri 2001, bol útok na Afganistan. A Nemci nás v tom podporili.
V transatlantických vzťahoch teda neexistuje žiadny "bonus" vďaka kancelárke Merkelovej?
- Angela Merkelová nastúpila do funkcie v čase, keď už sme nezrovnalosti okolo Iraku nechali za sebou. Teraz sa spoločne pozeráme do budúcnosti. Veľmi sa teším na štvrtkové stretnutie v Straslunde. Zakaždým som považoval za veľkorysú pohostinnosť, keď mi niekto povedal: Príďte ma, prosím, navštíviť do mojej rodnej krajiny. Odvtedy, čo je pani Merkelová šéfkou vlády, som s ňou často hovoril. Nemecko v súčasnosti hrá v Európe, ale aj na globálnej úrovni, veľmi významnú úlohu. Kancelárka túto vedúcu úlohu prijala, za čo som jej vďačný. USA však nepotrebujú len dobré vzťahy s Nemeckom. Európa je koniec koncov významným obchodným centrom a ja len dúfam, že taktiež ústredným partnerom pri šírení spoločných hodnôt.
HB: Takto to však nevidia všetci. Nový taliansky minister zahraničných vecí D´Alema nedávno zdôraznil "zreteľné rozdiely" medzi jeho vládou a USA. Sklamalo vás to?
- Najprv by som chcel poďakovať talianskemu národu a predchádzajúcej vláde za ich angažovanie sa v Iraku. Taliani v najťažších časoch dodržali slovo. Súčasná vláda, naopak, išla do predvolebného boja so sľubom, že sa z Iraku stiahne. Fakt, že to teraz realizuje, ma neprekvapuje. Napriek tomu však chcem na blížiacom sa summite krajín G8 povedať, že idea slobody je univerzálna. Svetu sa darí o to lepšie, o čo viac máme slobodných spoločností. Dúfame, že skúsené právne štáty mladým demokraciám pomôžu, a to už akýmkoľvek spôsobom. Samozrejme, existujú rozdielne názory na to, či bola vojna v Iraku správna. My sa opierame o to, že spoločne s inými národmi môžeme pomôcť novej irackej demokracii.
Ako by ste opísali svoj vzťah k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, hostiteľovi summitu G8?
- Moja žena Laura a ja máme s Putinovcami veľmi priateľský vzťah. Cítime sa u nich dobre. V posledných dvoch týždňoch som s Putinom hovoril o mnohých témach. Svet je komplexný a začínajú sa črtať niektoré nové problémy. Vždy som sa držal línie, že som sa s priateľmi a so spojencami snažil zladiť to, ako riešiť zložité situácie.
HB: Európa pokrýva dodávkami z Ruska 25 percent svojej spotreby zemného plynu. V prípade Nemecka je to dokonca viac ako tretina. Je už teraz Európa od Ruska príliš závislá?
- Úlohou každej krajiny je stanoviť vlastné kritériá energetického zabezpečenia. Či má zmysel pokrývať tretinu národnej spotreby z jedného zdroja, to musí rozhodnúť spolková vláda.
Niektorí sa dokonca boja, že by Rusko mohlo byť potenciálne schopné politicky Európu vydierať.
- V Amerike to menej vzbudzuje obavy. Ale Európania si musia rozmyslieť, ako môžu zabezpečiť, aby rovnovážny vzťah nemohol nikto vyvrátiť.
Aký by bol váš návrh?
- Myslím si, že sme všeobecne príliš závislí od ropy, ktorá čiastočne pochádza z nestabilných regiónov. S tým sa dá možno krátkodobo vyjsť, ale dlhodobo je to prinajmenšom pre USA problém národného energetického zabezpečenia. Ako jediné východisko považujem diverzifikáciu, preč od fosílnych palív. Myslím si, že to by bolo výhodné pre celý svet.
Akým smerom by sa to malo uberať?
- Na summite G8 budeme diskutovať, ako by sa dal vyskúmať vývoj nových typov batérií pre autá. Cieľom je, aby autá prvých 60 až 70 kilometrov mohli jazdiť bez benzínu. Mysliteľné sú aj napríklad pohonné látky z etanolu alebo pohon na vodík. Občanom USA som povedal, že budeme do nových technológií investovať miliardy dolárov. Budúci prezidenti by si nemali už lámať hlavu s tým, ako vystačiť len s jediným zdrojom energie. V USA do technológií s vodíkom investujeme napríklad viac ako jednu miliardu dolárov. Podľa môjho názoru by sa celkovo mal svet pohnúť týmto smerom.
Akú úlohu hrá vo vašom energetickom mixe jadrová energia?
- Zaujímavé je, že je možné dosiahnuť národnú a ekonomickú istotu a zároveň chrániť životné prostredie. Jadrová energia je pre mňa, vzhľadom na obavy z postupujúceho otepľovania krajiny, dôležitou témou. Keď naozaj niekomu záleží na ochrane životného prostredia, potom sa mi zdá mierové využitie jadrovej energie dobrým riešením. Ale to je zásadné rozhodnutie politiky, ktoré musí pre seba urobiť každá krajina zvlášť.
Platí to aj pre krajiny, ktoré bažia po energii, ako sú Čína a India?
- Samozrejme. V súvislosti s touto problematikou spolupracujeme s obidvoma krajinami. Je vo všeobecnom záujme, aby tieto silno rastúce ekonomiky utíšili svoj hlad po fosílnych palivách v prospech jadrovej energie. Platí to všeobecne pre všetky rozvojové krajiny. Z tohto dôvodu spolupracujeme s Japonskom, Ruskom, Francúzskom a Veľkou Britániou, aby sme do vývoja týchto rýchlych reaktorov dali viac peňazí. S týmito reaktormi sa môže znovu spracovať jadrový odpad, spáliť a zredukovať. Dúfame, že vďaka tomu bude idea dodatočných jadrových reaktorov politicky akceptovateľná aj v ostatných krajinách.
Ešte raz k Rusku. Rátate na summite G8 s tým, že by sa mohla uzatvoriť dohoda o členstve Ruska vo WTO?
- Myslím si, že v najlepšom záujme USA by bolo, keby bolo Rusko prijaté do Svetovej obchodnej organizácie. Sú to však zložité rokovania, pretože existuje viacero záujmových skupín. V USA musí vstup Ruska do WTO odsúhlasiť aj Kongres. Veľkú úlohu v tom hrá tiež poľnohospodárstvo: ľudia chcú mať istotu, že americké produkty budú mať prístup na ruský trh. Druhým dôležitým bodom je zabezpečenie intelektuálnych vlastníckych práv. Som však optimistický, že nájdeme riešenie.
Prečo sa toľko zasadzujete o vstup Gruzínska do NATO, o krajinu, ktorá trpí masívnymi etnickými konfliktmi?
- Je v záujme sveta, aby sa tieto konflikty vyriešili mierovou cestou. Pre NATO by bolo dobré, keby mohlo privítať krajiny, ktoré si vážia právny štát, trhové hospodárstvo a slobodu tlače. To sú výborné hodnoty: pri vstupe krajiny, ako je Gruzínsko, by to spoločenstvu prospelo. Táto kaukazská republika by mala mať prinajmenšom perspektívu vstupu.
Ak Irán v nasledujúcich dňoch neoznámi, že zastaví sporné obohacovanie uránu, aké opatrenia, aké sankcie zvažuje vaša vláda?
- Najskôr chcem povedať, že Nemecko pri rokovaní s Iránom odviedlo veľký kus práce. Som veľmi vďačný za pozíciu kancelárky. Diplomacia sa zostavuje z konštantnej práce, konštantného dialógu a konštantnej diskusie. Musíme ľuďom stále pripomínať, že sme sa dohodli na spoločných cieľoch: Irán nesmie mať nukleárne zbrane.
Ako chcete získať na svoju stranu Rusko a Čínu, ktoré doteraz odmietali každú diskusiu o sankciách?
- Každý má svoje vlastné záujmy, a tie sú vystavené najrôznejším druhom tlaku. Rokovania potrebujú svoj čas. Ale svet vidí diplomaciu v akcii. Budeme veľmi pokojne spolupracovať s našimi priateľmi, aby sme tú záležitosť vyriešili diplomaticky. Pritom je dôležité, aby sme hovorili jedným hlasom. Ak by Iránci neposkytli žiadnu pozitívnu odpoveď, potom budeme reagovať.
Prostredníctvom diplomatického tlaku chcete od vývoja nukleárnych zbraní odtiahnuť aj Severnú Kóreu. Ako je možné dostať Pchjongjang k rokovaciemu stolu so šiestimi stranami?
- Najskôr by som chcel zablahoželať Japonsku k jeho príspevku v Bezpečnosti rade OSN. Vláda v Tokiu pozdržala návrh na rezolúciu OSN, aby Číňania mali ešte raz možnosť rokovať so Severnou Kóreou. Možnosť rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN nám neutečie. Ale v súčasnosti je stratégia taká, že dávame prednosť diplomacii Pekingu.
Ešte stále si myslíte, že môžete umúdriť šéfa vlády KĽDR Kim Čong-ila, alebo nakoniec zostane len "reegime change"?
- Amerika sa v minulosti snažila s Kim Čong-ilom viesť bilaterálne rokovanie. Ale bez úspechu. Preto som politickú líniu zmenil. Teraz nediskutujú so Severnou Kóreou len USA, ale aj Japonsko, Južná Kórea, Rusko a Čína. Myslím si, že s týmto spôsobom na tom budeme lepšie.