M. Horváth: Zlá reforma je horšia ako žiadna

V súvislosti s reformou dôchodkového systému sa kriticky hovorí o zámere vlády, aby dôchodkové úspory boli súčasťou verejných financií. Rozprávali ste sa o tejto otázke aj počas nedávnej pracovnej cesty v Čile s tamojšími expertmi?
- Áno. A bola to jedna z ústredných tém. Napríklad strojca čilskej reformy a predseda Medzinárodného strediska pre dôchodkové reformy José Piňera sa k tejto otázke vyjadril veľmi priamočiaro, keď povedal, že je lepšie neurobiť žiadnu reformu ako zlú. Podľa neho, ale aj ďalších expertov je súkromné vlastníctvo dôchodkových úspor základným predpokladom ich ochrany pred prípadným zneužitím a je podstatne dôležitejšie ako výška odvodov na osobné účty. Argumentoval tiež príkladom Argentíny, kde na dôchodkové úspory siahol štát.

Zdá sa, že poslanci majú na tento problém iný názor ako vláda a osvojili si čilské argumenty.
- Myslím si, že stretnutia s čilskými autoritami našli u poslancov nášho parlamentu náležitý ohlas. Výbor pre sociálne veci a bývanie po návrate jednomyseľne odsúhlasil pozmeňovacie návrhy, podľa ktorých budú dôchodkové úspory súkromné. Ja to vítam a verím, že nový systém bude v tejto podobe úspešný.

Čím vás najviac oslovila čilská dôchodková reforma?
- Označujú ju prívlastkami: zásadná a opatrná. To, že v Čile uzavreli priebežne financovaný systém pre nových účastníkov, je všeobecne známe. Určitým prekvapením bol však veľmi konzervatívny prístup k investovaniu dôchodkových úspor. A to predovšetkým v prvých rokoch reformy. Myslím si, že tieto veci by si mali uvedomiť najmä domáci kritici slovenskej reformy, ktorým sa táto zdá málo liberálna.

Aké obmedzenia platia v Čile pre investovanie?
- V prvých rokoch nebolo vôbec možné investovať do akcií. O finančných derivátoch ani nehovoriac. Aj v súčasnosti tvoria akcie len tretinu portfólií dôchodkových fondov. Za zmienku tiež stojí, že počas prvých 15 rokov reformy nebolo možné investovať dôchodkové úspory v zahraničí. Ešte aj dnes po 23 rokoch existuje 30-percentný limit pre zahraničné cenné papiere. Aj to prispelo k tomu, že od spustenia reformy dosahovalo Čile priemerne 4,6-percentný hospodársky rast, na ktorom sa dôchodková reforma podieľala viac ako polovicou percentuálneho bodu.

Myslíte si, že podobné obmedzenia by boli dobré aj pre Slovensko?
- Čile dalo prednosť rozvoju hospodárstva pred možnosťou zhodnocovania prostriedkov dôchodkových fondov na výnosnejších trhoch v zahraničí. U nás je situácia trochu odlišná. Slovensko sa stáva členom EÚ a otvára svoje trhy. Absolútne obmedzenie nepovažujem za správne. Čo je však podstatnejšie, ak nakoniec bude majetok na osobných dôchodkových účtoch súkromným vlastníctvom, takéto obmedzenie by bolo v rozpore s predpismi EÚ o voľnom pohybe kapitálu. Určite by vyvolalo reakcie EÚ a pravdepodobne by malo len veľmi krátke trvanie.