Ministerstvo financií SR vypracovalo a poskytlo inštitúciám na pripomienkovanie Koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier. Hlavnými cieľmi koncepcie podľa predkladateľov je limitovanie využitia ľudskej hráčskej vášne, zabránenie riziku kriminality a podvodov, zabezpečenie časti vyzbieraných peňazí v prospech štátneho rozpočtu a implementácie štátnej licenčnej politiky do praxe. Názory na to, či by štát mal v oblasti hazardu definovať svoju vlastnú politiku a predkladať jej koncepciu, ako aj na to, čo by mal takýto materiál obsahovať, sa rôznia. Objavujú sa aj hlasy, že na úpravu tejto oblasti by stačila dobrá legislatíva. Tá, ktorá platí v súčasnosti napriek niekoľkonásobnej novelizácii už celú problematiku nedokáže obsiahnuť. Opýtali sme sa, či má koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardu svoje opodstatnenie, a to v takej podobe, v akej bola predložená na pripomienkovanie.
Milan Muška, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska: Hazardné činnosti sprevádzajú aj negatívne dosahy, preto som bol za vypracovanie doktríny, stratégie, alebo aspoň filozofie a prístupu štátu k tejto oblasti. Dosiaľ nikto seriózne nezmapoval, aké sú dôsledky tejto činnosti a či sú výnosy z hazardu pre štát dostatočné. Žiada sa však vypracovať komplexnú štúdiu najmä z hľadiska dosahov na spoločnosť. Predložená koncepcia, ktorú predstavitelia ZMOS dostali na pripomienkovanie, takéto informácie neobsahovala. Materiál bez zapracovania dosahov na zdravie i celkový stav spoločnosti by sa nemal dostať do ďalšieho legislatívneho procesu. Naše vecné pozmeňovacie návrhy ku koncepcii sa týkali predovšetkým možnosti miest a obcí podieľať sa väčšou mierou na výťažku z lotérií a hier.
Stanislav Žiačik, generálny riaditeľ spoločnosti Tipos: Na otázku, či treba prijať koncepciu alebo by stačil zákon, nie je jednoznačná odpovedať. Veľká časť predloženej koncepcie len presnejšie pomenúva existujúcu prax a dotýka sa skôr odvodových a povoľovacích náležitostí. V koncepcii mi chýba presnejšia kvantifikácia slovenskej hráčskej histórie, štatistiky od vzniku SR, podľa ktorých sa dá analyzovať vývoj trhu v pozitívnom smere, teda v oblasti rastu odvodov z lotérií a podobných hier. Chýbajú v nej informácie aj o negatívnych javoch, ktoré sa objavili počas uplynulých rokov spolu s rozmachom hrania. Málo sa hovorí o zodpovednostnom hraní, chýbajú štatistiky hráčskych závislostí. Aj to predsa patrí ku koncepcii. Z týchto dôvodov sa mi zdá koncepcia málo obšírna a analytická. Obsahuje mnohé koncepčné úvahy, ale podľa môjho názoru je príliš urýchlená. Problémy, ktoré rieši, by vyriešila aj novela platných zákonov.