Prvú Nobelovu cenu za ekonómiu udelili v roku 1969
Nobelove ceny, ktoré prvý raz udelili v roku 1901, zriadili na základe poslednej vôle švédskeho priemyselníka Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu, ktorý zomrel v roku 1896. Ocenenie sa odovzdávajú na veľkolepých ceremóniách v Štokholme a nórskom Osle 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Podľa jeho poslednej vôle sú udeľované ľuďom, ktorých práca predstavovala v danom roku "najväčší prínos ľudstvu". Ceny sú financované z ročných úrokov jeho dedičstva v oblasti fyziky, chémie, medicíny, literatúry, pričom vari najznámejšou a najprestížnejšou je cena za mier.
Od roku 1969 udeľuje Švédska národná banka aj cenu v oblasti ekonómie. No tá sa nedávno stala predmetom sporu, pretože príbuzní Alfreda Nobela v otvorenom liste národnú banku vyzvali, aby prestali pre ocenenie používať pomenovanie Nobelova cena. Podľa nich totiž cena za ekonómiu nenapĺňa Nobelov odkaz.
Nobelovu cenu za ekonómiu získali prvýkrát v roku 1969 Ragnar Frisch (Nórsko) a Jan Tinbergen (Holandsko). V tomto roku udelila Švédska národná banka už 35. cenu a dostalo ju už 53 ekonómov. Prvenstvo si zatiaľ udržiavajú Američania s 37 cenami. Z nich najznámejší sú Paul A. Samuelson ocenený v roku 1970, Friedrich August von Hayek (1974), Milton Friedman ocenený v roku 1976 a Joseph E. Stiglitz (2001).
Medzi laureátmi dominujú Američania
V roku 2000 získali Nobelovu cenu za ekonómiu Američania, profesor James J. Heckman z univerzity v Chicagu a Daniel L. McFadden z univerzity v Kalifornii. Švédska Kráľovská akadémia vied sa obom rozhodla udeliť prestížne ocenenie za prácu v oblasti mikroekonometriky - rozpracovanie metód pre štúdium ekonomických údajov o veľkých skupinách jednotlivcov, domácností alebo podnikov.
V roku 2001 si Nobelovu cenu za ekonómiu rozdelili opäť traja Američania, Joseph E. Stiglitz, jeden z hlavných kritikov Medzinárodného menového fondu a bývalý vedúci ekonóm Svetovej banky, v súčasnosti profesor na Kolumbijskej univerzite, George A. Akerlof z Kalifornskej univerzity a profesor Michael Spence zo Stanfordskej univerzity. Všetci traja získali prestížne ocenenie za položenie základov modernej informačnej ekonómie. Americkým ekonómom sa podarilo vypracovať tézy o tom, čo sa stane, keď niektoré osoby na trhu vedia viac než ostatní.
V minulom roku si Nobelovu cenu za ekonómiu odniesli Američan Vernon L. Smith a Daniel Kahneman, pôvodom z Izraela. Ocenenie získali za vypracovanie projektov vplyvu psychológie na obchodné rozhodnutia ľudí a za vývin ekonomickej analýzy v laboratórnych podmienkach. Kahneman vniesol do ekonómie psychologické prvky, najmä do procesov vyhodnocovania situácie a rozhodovania individuálneho ekonomického subjektu (napr. nákupca alebo predajca) v atmosfére neistoty. Smith potom spracoval laboratórne experimenty nástrojom empirickej ekonomickej analýzy. Svoje pokusy zhrnuli v článku s názvom Prospektová teória a navrhli model, ktorý bol alternatívou k tradičnému modelu maximalizácie očakávaného profitu.
| Držitelia Nobelovej ceny za ekonómiu | ||
| Rok | Laureát | Krajina |
| 2002 | Daniel Kahneman | USA |
| Vernon L. Smith | USA | |
| 2001 | George A. Akerlof | USA |
| Michael Spence | USA | |
| Joseph E. Stiglitz | USA | |
| 2000 | James J. Heckman | USA |
| Daniel L. McFadden | USA | |
| 1999 | Robert A. Mundell | Kanada |
| 1998 | Amartya Sen | India |
| 1997 | Robert C. Merton | USA |
| Myron S. Scholes | USA | |
| 1996 | James A. Mirrlees | Veľká Británia |
| William Vickrey | USA | |
| 1995 | Robert E. Lucas ml. | USA |
| 1994 | John C. Harsanyi | USA |
| John F. Nash ml. | USA | |
| Reinhard Selten | Nemecko | |
| 1993 | Robert W. Fogel | USA |
| Douglass C. North | USA | |
| Zdroj: www.nobel.se | ||
|
Pohľad do koncertnej siene v Štokholme, kde vlani 10. decembra boli odovzdané Nobelove ceny za rok 2002. Snímka TASR/EPA |