I. Barri: Cieľom reformy nie je a nesmie byť rozvoj kapitálových trhov

Parlament schválil reformu prvého piliera dôchodkového systému a začal prerokúvať zákon o kapitalizačnom pilieri. Slovensko sa rozhodlo ísť cestou zásluhovosti a aj dôchodky poskytované z priebežného systému budú na základe zákona o sociálnom poistení spravodlivé, čiže ich výška sa bude odvíjať od celoživotných príjmov. Nebude sa prihliadať na to, či je dôchodok nižší ako nastavené životné minimum a či je teda schopný pokryť základné potreby občana. Problémy takéhoto občana budú riešené prostredníctvom sociálnej siete. Môže to byť vnímané ako "nevýhoda" pre nízko príjmové skupiny oproti doterajšiemu stavu.

Môže byť riešením poskytovanie paušálnych dôchodkov alebo stanovenie minimálneho dôchodku?
- Paušálny dôchodok je taký, ktorý sa poskytuje všetkým občanom po dovŕšení dôchodkového veku, a to bez ohľadu na počet odpracovaných rokov a bez ohľadu na to, že z akého vymeriavacieho základu platili svoje príspevky. Tento model je právom považovaný za výrazne nespravodlivý. Vo všeobecnosti prevláda názor, že štát by sa mal zaručiť za vyplácanie aspoň minimálneho dôchodku. Nesúhlasím s takýmto názorom. Minimálny dôchodok by nemal byť stanovený a občan s nižším dôchodkom musí byť riešený systémom sociálnej pomoci. Na prvý pohľad sa takéto riešenie môže zdať ako negatívum, je však jedno, či je občanovi poskytovaný pevne stanovený minimálny dôchodok z priebežného systému, ktorý sa aj tak musí dotovať zo štátneho rozpočtu, alebo bude následne pri poskytovaní nízkeho dôchodku dofinancovávaný prostredníctvom sociálnej siete. Tento systém navyše umožňuje diferenciáciu podľa aktuálnych potrieb jednotlivcov, čo je určite spravodlivejší a šetrnejší systém ako pevne stanovená výška dôchodku. Je však potrebné citlivo nastaviť podmienky v systéme sociálnej pomoci, keďže platiť počas celého pracovného života príspevky s perspektívou minimálneho dôchodku postačujúceho na pokrytie len základných životných potrieb je demotivačné a môže viesť k vyhýbaniu sa plateniu príspevkov na dôchodkové poistenie.

Podľa navrhnutého scenára reformy sa bude môcť väčšina občanov rozhodnúť, či prejde aj do druhého piliera a začne si sporiť na vlastnom účte alebo či zostane, aj keď v zreformovanom, len v priebežnom systéme.
- Založenie druhého piliera - osobných účtov v dôchodkových správcovských spoločnostiach - vytvára predovšetkým predpoklady na zvýšenie motivácie ľudí sporiť si na vlastný dôchodok. Každý na seba prevezme časť zodpovednosti za svoju životnú úroveň v starobe. Tento systém ponúka doteraz u nás neaplikovanú možnosť slobodných rozhodnutí. Ekonomicky aktívni občania sa totiž sami budú môcť rozhodnúť, či sa do druhého piliera zapoja a kto im bude spravovať ich majetok. Jediné, o čom rozhodnúť nemôžu, je množstvo peňazí, ktoré si do tohto systému budú odkladať. O tom je a má byť práve tretí pilier dôchodkovej reformy. Sloboda rozhodovania so sebou však prináša aj zodpovednosť. Do nového systému nebude povinnosť vstúpiť okamžite po jeho vzniku, ale bolo stanovené určité prechodné obdobie, počas ktorého bude možnosť detailnejšie poznať jednotlivých správcov. Ak si však človek raz začne sporiť na dôchodok v rámci kapitalizačného piliera, logicky sa už do starého systému nesmie vrátiť.

Rozhodnutie o prechode do kapitalizačného piliera teda môže byť rovnako otázkou kvalifikovaného posúdenia dôveryhodnosti a spoľahlivosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ako aj otázkou reklamy, ktorou budú tieto spoločnosti klientov získavať.
- Najdôležitejšími pre dôchodkovú reformu nie sú peniaze, ale sloboda rozhodovania a s ňou spojená zodpovednosť. Jej úspech môže zabezpečiť len seriózne poskytovanie informácií, niečo ako verejná diskusia. Ľudia musia vedieť, čo ich čaká a čo im prinesie. Práve renomé zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti bude jedným z najväčších lákadiel pre potenciálnych klientov. Rovnako výnosovosť v prvých rokoch od spustenia reformy bude predovšetkým z politického hľadiska veľmi dôležitá, keďže ľudia budú posudzovať túto reformu práve z hľadiska prvých skúseností, ktoré budú mať.

Slovensko má však veľa negatívnych skúseností z minulého obdobia, ktoré sa týkajú predovšetkým investičných fondov a tzv. nebankových subjektov.
- Navrhovaný systém kritérií na udeľovanie licencií dôchodkovým správcovským spoločnostiam, požiadavky na personálne kvality štatutárov a ďalších zamestnancov, ktorí budú zodpovední za výkon činností, je na veľmi vysokej úrovni. Logicky sú podmienky na udelenie licencie v návrhu zákona stanovené podstatne prísnejším spôsobom, ako je to, napríklad, pri podielových fondoch. Týmto, samozrejme, nespochybňujem vysokú úroveň regulácie kolektívneho investovania na Slovensku. Chcem zdôrazniť, že úroveň regulácie pre tento segment, pre druhý pilier dôchodkovej reformy, musí byť zákonite ešte vyššia. Či už ide o samotné zákony, obmedzenie investičných rizík alebo výkon dohľadu. Ak štát niekomu ukladá povinnosť do systému platiť, musí zabezpečiť nielen bezpečnosť celého systému, ale mal by prebrať aj určité garancie za nároky, ktoré občanom na základe týchto platieb vznikajú. A prevziať garancie je, samozrejme, možné len na základe istoty dokonalej ochrany celého systému.

To bude klásť aj zvýšené nároky na činnosť Úradu pre finančný trh.
- Som absolútne presvedčený, že Úrad pre finančný trh túto úlohu bez problémov zvládne.

Množstvo negatívnych reakcií zaznamenal návrh, podľa ktorého majú byť ukladané peniaze súčasťou verejných financií a súkromné spoločnosti by ich mali len spravovať a zhodnocovať.
- V prvom rade ide o účtovný problém. Peniaze, ktoré sú určené na rozbehnutie dôchodkovej reformy, reálne existujú (65 miliárd Sk z privatizácie SPP - pozn. redakcie). Použitie privatizačných zdrojov práve na rozbehnutie dôchodkovej reformy je možné považovať za sociálne spravodlivé riešenie. Tieto peniaze by sa skôr či neskôr aj tak minuli, nie je v tejto súvislosti podstatné, na aký účel. Ak sa však minú práve týmto spôsobom, občania, ktorí tieto štátne podniky "budovali", dostanú peniaze za ich predaj vo forme dôchodkov. Podľa prepočtov tvorcov reformy by tieto prostriedky mali stačiť na krytie deficitu v priebežnom systéme približne do roku 2009. Tieto prostriedky však budú vnímané ako výdavky okruhu verejných financií a tým pádom budú zväčšovať deficit verejných financií. Aj keď tieto peniaze nebudú reálne chýbať, teda nebude potreba si ich požičať, v účtovníctve budú deficit zvyšovať. A to môže mať komplikujúci vplyv na našu ambíciu vstúpiť do európskej menovej únie. Tu sú dve cesty. Jedna, zložitejšia, je nájsť dohodu s úniou o tom, že prostriedky vynaložené na dôchodkovú reformu nebudú posudzované ako deficitné vo vzťahu k verejným financiám. Druhou cestou je tá, ktorú zvolila vláda. O tomto probléme sa v súčasnosti veľmi diskutuje aj vo výboroch Národnej rady a diskusia k nemu sa ešte neuzatvorila. V každom prípade považujem za dôležité, aby dôchodkové úspory boli už od začiatku výlučne súkromné. Už len kvôli istote ľudí, že svoje peniaze dostanú.

Je výhodnejšie prejsť do kapitalizačného piliera alebo zostať v priebežnom?
- Jednoduchá krátka otázka, na ktorú neexistuje jednoduchá krátka odpoveď. Výška dôchodkov v priebežnom systéme závisí predovšetkým od zmeny reálnych miezd a demografického vývoja. Zhodnocovanie v dnešnom systéme sa obmedzuje len na valorizáciu dôchodkov, ktorá je však viac politickým ako ekonomickým rozhodnutím. Výška dôchodkov z kapitalizačného piliera závisí nielen od nasporenej sumy, ale predovšetkým od výšky zhodnotenia investícií. Toto zhodnotenie je dané vývojom na kapitálových trhoch a je znížené o administratívne poplatky. V prípade posudzovania výhodnosti jedného či druhého systému je potrebné si uvedomiť, že v prípade prechodu do kapitalizačného piliera sa nezriekam priebežného piliera. Predovšetkým, nejde o alternatívu buď priebežný alebo kapitalizačný pilier. Ide buď o priebežný pilier, alebo o kombináciu priebežného s kapitalizačným, teda o akýsi dvojzáprah. Dá sa predpokladať, že niekoľko rokov po vstupe do Európskej únie budú mzdy na Slovensku rásť pomerne rýchlo. V tom prípade bude zrejme výkonnejší priebežný pilier. Po akomsi "vyrovnaní" miezd však bude výkonnejší kapitalizačný pilier, predovšetkým vzhľadom na odhady, podľa ktorých potrvá približne desať rokov, kým sa kapitálové trhy spamätajú z recesie. Prináša to však výhodu, pretože dôchodkové fondy budú mať v blízkej budúcnosti možnosť nakúpiť relatívne lacné aktíva, a tieto sa v strednodobom horizonte výhodne zhodnotia. A keďže sa dôchodok skladá z dvoch častí, človek na tom v podstate nestráca.

Môže mať rozbehnutie druhého piliera dôchodkovej reformy pozitívny vplyv na rozvoj domáceho kapitálového trhu?
- Cieľom dôchodkovej reformy nie je a nesmie byť rozvoj kapitálových trhov. Jej cieľom je výlučne zabezpečenie dostatočnej výšky budúcich dôchodkov. Nie som zástancom stanovenia minimálneho podielu, ktorý je potrebné investovať na konkrétnom trhu. Súčasný návrh stanovuje veľmi vysokú hranicu - 50 percent odvedených prostriedkov, ktoré bude možné investovať výlučne na domácom trhu. Slovenský kapitálový trh na tento objem peňazí jednoducho nemá dostatok likvidných emisií. Tieto prostriedky by bolo možné investovať len do dlhových nástrojov a takéto investície by stierali rozdiely medzi jednotlivými možnými typmi dôchodkových fondov. Podobné rozhodnutie prijali napríklad v Poľsku, kde 20 percent investícií z kapitalizačného piliera musí byť investovaných na domácom trhu. Príliš veľký objem investícií však trh nie je schopný absorbovať inak, ako znížením ich výnosovosti. Odhliadnuc od skutočnosti, že takéto obmedzenie zrejme odporuje pravidlám EÚ o voľnom pohybe kapitálu, je aj tak zbytočné, pretože peniaze investované v zahraničí sa zhodnotené aj tak na domáci trh raz vrátia. Obmedzenie investícií sa musí týkať výlučne kvality nakúpených aktív s prihliadnutím na rozloženie a obmedzenie rizika.

Čo v navrhnutom systéme dôchodkového sporenia chýba?
- V niektorých krajinách je zaujímavou diferenciácia povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie v závislosti od veku. Príspevková sadzba je diferencovaná, pretože výška zárobkov pri nástupe do zamestnania po ukončení štúdia je zvyčajne nižšia a zvyšuje sa počas pracovnej kariéry. Zároveň v tomto období mladý človek musí financovať výdavky spojené s dlhodobou spotrebou - riešenie bývania, založenie rodiny, nákup predmetov dlhodobej spotreby. Takáto diferenciácia by síce bola možno administratívne náročnejšia, ale určite by priniesla svoje výhody.

V čom vidíte riziká dôchodkovej reformy?
- Dôchodkové systémy sa vyznačujú tým, že následky zlých rozhodnutí sú postrehnuteľné až za veľmi dlhý čas. To je prípad aj dnešného zlého priebežného systému, ktorý sa v čase svojho vzniku určite javil ako modelovo bezproblémové riešenie, pričom dnes všetci vieme, že takým vôbec nie je. Nie je možné však vyčítať jeho vtedajším tvorcom, že nedokázali predpokladať všetky skutočnosti, ktoré za taký čas nastali. Dnes navrhnutý systém nesie so sebou omnoho menej rizík a predovšetkým je spravodlivejší.