Samotná rovná daň je pre všetkých veľmi výhodná

Včerajšie rozhodnutie poslancov parlamentu však neznamená, že si budeme môcť pri daňovom priznaní zarátať všetci jednotnú daň vo výške 19 percent už v budúcom roku. Pri jeho vypĺňaní budeme v marci ešte zdaňovať podľa súčasného systému, keďže dane z príjmu majú spätnú platnosť. Avšak v marci 2004 už od progresívneho zdaňovania upustíme. Rozhodli tak poslanci pri hlasovaní za reformu, ktorá je podľa analytika Jána Tótha z ING Bank spolu s reformami trhu práce (zmeny v sociálnych, nemocenských a nezamestnaneckých dávkach) z dlhodobého ekonomického rastu najdôležitejšia. V rámci európskeho regiónu považuje Tóth budúci slovenský daňový systém dokonca za najlepší.
Reforma daní z príjmov by dokonca mala zvýšiť disponibilný príjem domácností, a tým aj nepriamo motivovať na vyššiu pracovnú aktivitu. "Zvýši čistý zisk podnikateľskej sféry a zároveň tým zníži motiváciu na nepriznávanie príjmov, prípadne ´vyrábanie´ nákladov. V neposlednom rade zatraktívni Slovensko pre potenciálnych zahraničných investorov," tvrdí analytik z Unibanky Viliam Pätoprstý. Aj Martin Chren zo Združenia daňových poplatníkov Slovenska si myslí, že čím sú dane nižšie, tým menej sa občanom aj podnikateľom oplatí vyhýbať ich plateniu. "Niektoré štúdie ukazujú, že keby bola daň z príjmu na Slovensku na úrovni 15 percent, neoplatilo by sa už vôbec daňové zákony obchádzať. Preto môže mať zníženie sadzby pozitívny vplyv na daňovú disciplínu. Ešte nižšia daň by však by bola výraznejšia," neodpustí si Chren.
Ako tvrdí analytik Juraj Kotian zo Slovenskej sporiteľne, pod vplyvom daňovej optimalizácie však môže v budúcom roku dôjsť k výpadku štátneho rozpočtu. "Existuje možnosť, že podniky budú odkladať svoje zisky do ďalšieho obdobia. Čiže zdaňovanie v tomto roku sa tak negatívne odrazí v nadchádzajúcom roku," konštatuje Kotian. V roku 2004 uvažuje ministerstvo financií o nižšom príjme štátneho rozpočtu plynúceho z daní z príjmov právnických osôb zhruba o 8,2 mld. Sk. Z dlhodobého hľadiska však väčšina analytikov považuje rovnú daň za pozitívny vplyv na ziskovosť a rovnako aj ekonomický rast.

Estónsko ukázalo cestu

Hoci rovná daň funguje už v niektorých európskych štátoch, ešte stále sa jej zavedenie považuje za unikátny krok. Kvôli rôznym skupinám, ktoré lobujú za výnimky vo svoj prospech, nie je v starších ekonomikách takáto zmena ľahko priechodná. "Keďže transformujúce sa štáty nemajú ešte zakorenený systém, je to pre nich najjednoduchšie," konštatuje Ján Tóth z ING Bank.
Najznámejším príkladom rovnej dane z nášho regiónu je Estónsko. Vysoký ekonomický rast sa v tejto krajine pripisuje práve jej zavedeniu v 90. rokoch. Zaujímavosťou je, že estónska ekonomika ešte pred niekoľkými rokmi zaostávala za našou. Po zavedení rovnej dane sa však tento rozdiel začal výrazne zmenšovať. Kým v roku 1995 priemerný Estónec vytvoril produkty v hodnote nižšej o 30 percent ako Slovák, v roku 2000 sme už na tom boli rovnako. No už o rok neskôr produktivita Estónca v porovnaní so Slovákom stúpla o šesť percent. V tom istom roku bol estónsky rozpočet prebytkový vo výške 0,2 percenta HDP. Na druhej strane Estónsko má až 26-percentnú rovnú daň, ale podniky zasa nemajú obmedzenia v daňových odpisoch. Estónec - fyzická osoba zaplatí na dani ročne v prepočte približne 32-tisíc korún. Ruská 13-percentná rovná daň sa zdá v slovenskom ponímaní ešte lukratívnejšia. Podobnú sadzbu má aj Nový Zéland alebo jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete Hongkong.
Pre Slovensko je veľkou výhodou aj fakt, že v susedných štátoch nič podobné neexistuje. V Poľsku sa pri korporátnych daniach pohybuje sadzba progresívne od 34 percent a v Maďarsku 19 percent. Závisí to však od systému odpisovania a znižovania daňového základu. "Pri dani z príjmov fyzických osôb je tento rozsah ešte väčší v závislosti od daňovníka a charakteru jeho príjmu," konštatuje analytik z Unibanky Viliam Pätoprstý.
Podľa Inštitútu A. de Tocquevilla je rovná daň úplne alebo v približnej podobe zavedená až v 33 krajinách sveta. Pri porovnávaní rastu HDP v krajinách s rovnou daňou a bez nej inštitút zistil, že v prvých je rast asi dvakrát rýchlejší. Keď porovnal len menej vyspelé ekonomiky, pomer rastu HDP bol štvornásobný v prospech krajín s rovnou daňou.

Nezdaniteľné minimum vyše 80-tisíc

Dnes už takmer nik nepochybuje, že jednotná daň vo výške 19 percent bude veľmi výhodná pre podnikateľov a pravdepodobne pritiahne na Slovensko aj celkom slušný balík investícií. Ešte stále však neutíchli pochybnosti o pozitívach či skôr menších negatívach pre obyčajných zamestnancov. Zhodujú sa v tom takmer všetci odborníci. Malé rozdiely sú iba pri prepočtoch. Ani tie však nie sú markantné. "Zavedenie rovnej dane by malo mať pozitívne účinky. Nikto by na ňom nestratil. Keďže ho však bude sprevádzať zvýšenie nepriamych daní, čiže DPH (19 percent) a spotrebných daní, niektoré skupiny ľudí budú po reforme platiť viac," konštatuje Martin Chren zo Združenia daňových poplatníkov Slovenska. Pôjde najmä o bezdetných zamestnancov s hrubou mzdou v rozmedzí od 10 500 korún do 23 500 Sk. "Ide síce o nízke sumy, 10 až 170 korún, avšak stále musíme hovoriť o zvýšení," vysvetľuje Chren. Od príjmu vo výške 40-tisíc korún však môžeme hovoriť o celkom slušnom šetrení (až tisíc korún a viac). "Aby daňovníci s najnižšími príjmami nepocítili zvýšenie dane (dnes 10 percent) negatívne, zdvojnásobí sa nezdaniteľné minimum z 38 360 Sk na 80 832 Sk na daňovníka. Na nepracujúcu manželku dokonca vzrástlo z 12 000 na 80 832 Sk," vysvetľuje hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
V rozprave neprešiel návrh Gabriela Karlína z ĽS-HZDS, ktorý navrhoval nižšie 15-percentné zdaňovanie príjmov pôdohospodárov, ktorých príjmy z rastlinnej a zo živočíšnej výroby tvoria viac ako 50 percent.
Ak má daňový poplatník deti, prinesie mu reforma od budúceho roka jednu zásadnú zmenu. Zruší nezdaniteľné minimum na dieťa a zavedie daňový bonus. Ten si bude môcť odpočítať priamo z daní (400 Sk na jedno dieťa za mesiac). Poslanci schválili v tejto súvislosti návrh podpredsedníčky parlamentu Zuzany Martinákovej z SDKÚ. Podľa neho si každý daňovník poberajúci minimálne pol roka minimálnu mzdu bude môcť bonus vo výške 4800 korún za rok na jedno dieťa uplatniť.
Napriek tomu pre niektoré príjmové skupiny daňové zaťaženie vzrastie. Podľa nového zákona o sociálnom poistení (ktorý prezident vrátil na opätovné prerokovanie parlamentu) sa má zmeniť aj štruktúra a maximálne vymeriavacie základy na platbu nemocenského, starobného, invalidného a zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Ak parlament daný predpis opätovne schváli, podľa Chrena tieto zmeny ovplyvnia i dosahy daňovej reformy. "Ak spočítame dopad zmeny odvodov s dopadom zavedenia rovnej dane, v skupine bezdetných daňovníkov budú existovať prípady, keď daňovník stratí nielen na vyšších nepriamych daniach, ale i na zavedení rovnej dane," dôvodí Chren.
Na zavedení jednotnej dane z príjmov usporia všetci občania, zatiaľ čo zvýšenie nepriamych daní dopadne na ľudí negatívne. Najmarkantnejším prípadom je podľa Združenia daňových poplatníkov bezdetný občan zarábajúci 12 500 korún hrubej mzdy mesačne. Ten na dani z príjmov zaplatí úplne rovnakú sumu ako dnes, ale na nepriamych daniach zaplatí viac o 150 korún.

Paušálna daň = paušálne výdavky

Veľké polemiky sa dlho viedli okolo paušálnej dane, pri ktorej sa nepočítajú výdavky, a teda ani hrubý zisk (daňový základ). Živnostník len sčíta príjmy za celý rok a z nich zaplatí v závislosti od výšky daň na úrovni 2 až 2,75 percenta. V súčasnosti ju môžu využívať všetci, ktorí majú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a majú na výkon tejto činnosti osvedčenie, čiže samostatne hospodáriaci roľníci. Ďalej ju môže platiť vymedzený okruh živnostníkov. Od minulého roka aj daňovníci, ktorí majú príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu. V takom prípade ide najmä o hercov, spevákov, autorov literárnych diel, ktorí dostávajú honoráre podľa autorského zákona. V minulom roku zaplatilo 21 585 Slovákov paušálnu daň vo výške 140 miliónov korún.
"Paušálna daň vznikla ako snaha zjednodušiť určenie daňovej povinnosti pre malých podnikateľov a súčasne nízkou sadzbou motivovať. V takomto kontexte mala svoje opodstatnenie a aj keď vnášala do daňového systému určitú nespravodlivosť, jej celkový prínos bol vyšší," tvrdí hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Od budúceho roka budú náhradou za ňu paušálne výdavky, ktoré však existujú aj dnes.
Podľa ministra financií Ivana Mikloša neexistuje rozdiel v administratívnej náročnosti medzi týmito dvoma inštitútmi. Aj pri paušálnych výdavkoch totiž stačí len sčítať celkovú sumu príjmov. Nový systém paušálnych výdavkov má byť podľa rezortu financií ústretovejší, pretože okrem 25-percentných paušálnych výdavkov umožňuje hrubý zisk znížiť aj o zaplatené odvody do sociálnych fondov. Nezdaniteľnú sumu bude možné uplatňovať ako doteraz. Výslednú daň si bude môcť daňovník navyše znížiť o 4 800 Sk ročne za každé vyživované dieťa, teda uplatní si rovnaký daňový bonus ako zamestnanci. Drobní živnostníci - remeselníci (uvedení v prílohe č. 1 živnostenského zákona) dostali dokonca možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov vo výške 60 percent.
"Živnostníci tak budú mať naďalej možnosť využívať administratívnu nenáročnosť, ktorú paušálna daň poskytovala. Daňový základ si môžu znížiť aj o preukázané výdavky na povinné poistné odvody. Inštitút týchto výdavkov budú môcť používať len podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi DPH," tvrdí Papanek.
Podľa ministra financií sa však rezort bude snažiť zaviesť povinnosť podvojného účtovníctva pre všetkých platiteľov DPH. Ministerstvo ju chcelo zaviesť pri poslednej novele zákona o DPH, poslanci to však neschválili. Negatívne dôsledky zachovania paušálnej dane by podľa ministra mohli byť výrazné. Dala by sa ňou obchádzať daňová povinnosť. Podľa analytika z Unibanky Viliama Pätoprstého ide de facto o ponechanie paušálnej dane, hoci technicky tu určitý rozdiel je. "Zúžil sa len okruh oprávnených a efektívna daňová sadzba sa pre priemerného remeselníka zvýši zhruba na dvojnásobok pôvodnej," dodáva Pätoprstý.

Zmeny v daniach z príjmu oproti súčasnému stavu
Bezdetný daňovník
Hrubá mzda v Skk/mesiac	Daň v Skk/mesiac		Odvody v Skk/mesiac		Čistý príjem v Skk/mesiac
	Pred reformou (r. 2003)	Po reforme (r. 2004)	Pred reformou (r. 2003)	Po reforme (r. 2004)	Pred reformou (r. 2003)	Po reforme (r. 2004)
6 000	200	0	768	804	5 032	5 196
7 500	331	0	960	1 005	6 209	6 495
10 500	593	448	1 344	1 407	8 563	8 645
12 500	784	777	1 600	1 675	10 116	10 048
15 000	1 220	1 188	1 920	2 010	11 860	11 802
20 500	2 179	2 093	2 624	2 747	15 697	15 660
24 000	3 005	2 677	3 072	3 173	17 923	18 150
30 000	4 487	3 680	3 780	3 893	21 733	22 427
40 000	7 221	5 352	4 016	5 093	28 723	29 555
Daňovník s jedným dieťaťom
Hrubá mzda v Skk/mesiac	Daň v Skk/mesiac		Odvody v Skk/mesiac		Čistý príjem v Skk/mesiac
	Pred reformou (r. 2003)	Po reforme (r. 2004)	Pred reformou (r. 2003)	Po reforme (r. 2004)	Pred reformou (r. 2003)	Po reforme (r. 2004)
6 000	60	-400	768	804	5 172	5 596
7 500	191	-400	960	1 005	6 349	6 895
10 500	453	-48	1 344	1 407	8 703	9 045
12 500	627	377	1 600	1 675	10 273	10 448
15 000	940	788	1 920	2 010	12 140	12 202
20 500	1 899	1 693	2 624	2 747	15 977	16 060
24 000	2 613	2 277	3 072	3 173	18 315	18 550
30 000	4 095	3 280	3 780	3 893	22 125	22 827
40 000	6 829	4 952	4 016	5 093	29 155	29 955
Zdroj: prepočítané podľa kalkulačky MF SR (www.finance.gov.sk)

Daňová reforma z pohľadu úspor
Daňovník bez dieťaťa s ohľadom na nové odvody
mzda v Skk/mesiac	úspora (strata) na dani z príjmov v Skk/mesiac	strata na zvýšení nepriamych daní v Skk/mesiac	celkový efekt/mesiac
6 000	164	-94	70
7 500	286	-127	159
10 000	123	-134	-10
11 500	-2	-134	-135
15 000	-58	-162	-221
20 000	-39	-215	-254
21 000	-14	-228	-242
24 000	265	-292	-28
30 000	780	-416	364
daňovník + jedno dieťa (nové odvody)
mzda	úspora (strata) na dani z príjmov v Skk/mesiac	strata na zvýšení nepriamych daní v Skk/mesiac	celkový efekt/mesiac
6 000	424	-131	293
7 500	546	-164	382
10 000	383	-170	213
13 000	133	-171	-37
13 500	92	-171	-79
15 000	62	-182	-121
20 000	81	-235	-154
24 000	273	-299	-26
30 000	788	-423	365
Zdroj: Združenie daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS)
Záver: Hoci sa prepočty podľa MF SR a ZDPS úplne nezhodujú, z oboch vyplýva, že niektoré skupiny obyvateľstva s ohľadom na všetky reformy v konečnom dôsledku stratí. Jedná sa však rádovo iba o niekoľko desiatok, prípadne stoviek korún.