Od budúceho roka sa vek odchodu od dôchodku bude postupne predlžovať každý rok o deväť mesiacov, až kým sa u mužov i žien nedosiahne hranica 62 rokov.
Štát umožní skorší odchod do dôchodku. Za predčasný odchod však ľudia "zaplatia pokutu" v podobe nižšej penzie. Za každých začatých 30 dní pred dovŕšením oficiálneho veku odchodu do penzie sa im z dôchodku strhne pol percenta. Pracovníkovi, ktorý odíde do dôchodku o 35 dní skôr (30 dní plus nový cyklus), ako je štátom určený oficiálny vek odchodu, sa z penzie strhne jedno percento. Pri odchode do dôchodku s ročným predstihom môže jednotlivec prísť až o šesť a pol percenta z dôchodkovej dávky. Rok má totiž 12 cyklov po 30 dní a zvyšných päť dní sa ráta už ako nový cyklus.
Neskorší odchod do penzie štát odmení. Za každý mesiac pridá k dôchodku pol percenta. V tomto prípade sa už neráta s každým začatým cyklom. Preto ten, čo odíde do penzie rok po dovŕšení oficiálneho veku odchodu si neprilepší o šesť a pol, ale len o šesť percent.
Spätný účinok
Ustanovenie o polpercentnom zvýšení za každý mesiac sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí už mali odísť do dôchodku pred rokom 2003, ale neodišli a boli pritom nepretržite zamestnaní. Ak teda mal niekto odísť do dôchodku napríklad 1. septembra 2002, ale neodišiel a stále pracuje a do penzie sa chystá odísť až v januári 2004, k sume, ktorú mu Sociálna poisťovňa vypočíta, sa priráta ďalších osem percent (16 mesiacov nad stanovenou vekovou hranicou pre odchod).
Klauzula o polpercentnom zvýšení sa nevzťahuje na tých, ktorí budú v novom penzijnom systéme pracovať a zároveň poberať dôchodok. Ani na nich sa však nezabudne. Najprv v tom, že budú zo mzdy odvádzať štyri percentá na dôchodkové zabezpečenie a potom tým, že sa im dôchodok preráta a zvýši. Budú mať však nárok len na polovicu priemerného osobného mzdového bodu. Bez poberania dôchodku by pri poberaní platu na úrovni priemeru v hospodárstve mali nárok na osobný mzdový bod 1. Ten sa im však zníži na 0,5. "Je to vôbec po prvýkrát v histórii, čo sa u nás zvyšujú dôchodky aj tým, čo sú už na penzii," povedala Eva Zathurecká zo Sociálnej poisťovne.
Od nového roka štát prestane platiť poistné za študentov a nezamestnaných. V novom systéme bude štát platiť len za tých, čo sa starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku, za osoby na základnej vojenskej alebo náhradnej civilnej službe. Všetci tí, ktorí dovŕšia 16 rokov, teda aj študenti, a majú trvalý pobyt na Slovensku (alebo povolenie na prechodný pobyt či povolenie na trvalý pobyt), si však budú môcť platiť poistné na dôchodok dobrovoľne. Týka sa to aj nezamestnaných. Ak si platiť nebudú, obdobie, počas ktorého boli nezamestnaní sa im do dôchodku nezapočíta.
Do konca roka však štát za študentov odvody platí a všetky roky štúdia na strednej a vysokej škole sa pre účely dôchodkového zabezpečenia aj v novom systéme hodnotia ako čas strávený v zamestnaní. Za každý rok štúdia získa poistenec osobný mzdový bod 0,3. Absolvent piatich rokov vysokej školy a štyroch rokov strednej školy tak bude mať k dobru deväť rokov s osobným mzdovým bodom 0,3. Tým, ktorí teraz študujú sa do výpočtu ich dôchodku zahrnú všetky roky strávené v škole do konca tohto roka.
Prečo vláda reformuje dôchodky
˙ V priebežnom systéme, ktorý je momentálne u nás, sa dôchodky vyplácajú z príspevkov od zamestnancov produktívneho veku a je výhodný len pri silných populačných ročníkoch. Klesajúci počet novonarodených detí a starnutie obyvateľstva nedáva tomuto systému dlhodobú perspektívu.
˙ K nepriaznivému demografickému vývoju sa po vstupe do Európskej únie pridá aj očakávaný odchod, zväčša mladých ľudí do vyspelých štátov západnej Európy.
˙ Ďalším dôvodom zmeny je nízka motivácia ľudí pracovať v rámci legálnej ekonomiky a následne prispievať do dôchodkového systému. "V súčasnom priebežnom systéme, kde je výška dávok prakticky len málo závislá od výšky odvedených platieb, občania celkom pochopiteľne vnímajú platenie odvodov ako platenie daní. Dochádza tak k vyhýbaniu sa platbám odvodov, zatajovaniu a presúvaniu príjmov či najrôznejším úpravám vymeriavacieho základu," tvrdí koncepcia dôchodkovej reformy rezortu práce.
˙ Ľudia nemajú vlastnícke práva k peniazom, ktoré do dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne odvedú. Preto sa vytvára aj druhý povinný kapitalizačný pilier, kde si budeme môcť šetriť na dôchodky a tie sa vyplatia z nasporenej sumy zvýšenej o percento zhodnotenia úspor.
Aký bude vek odchodu do dôchodku
Muži
pred 1944 1944 1945 1946 a viac
Rok narodenia 60 r. 60 r. a 9 m. 61 a pol. r. 62 r.
Ženy bez detí
Rok narodenia pred 1947 1947 1948 1949 1950 1951 1952 1953 a neskôr
57 r. 57 r. a 9 m. 58 a pol r. 58 r. a 3 m. 60 r. 60 r. a 9 m. 61 a pol. r. 62 r.
Ženy s 1 dieťaťom
Rok narodenia pred 1948 1948 1949 1950 1951 1952 1953 1954 1955 a viac
56 r. 56 r. a 9 m. 57 a pol r. 58 r. a 3 m. 59 r. 59 r. a 9 m. 60 a pol r. 61 r. a 3 m. 62 r.
Ženy s 2 deťmi
Rok narodenia pred 1949 1949 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 a viac
55 r. 55 r. a 9 m. 56 a pol r. 57 r. a 3 m. 58 r. 58 r. a 9 m. 59 a pol r. 60 r. a 3 m. 61 r. 61 r. a 9 m. 62 r.
Ženy s 3 a 4 deťmi
Rok narodenia pred 1950 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 a viac
54 r. 54 r. a 9 m. 55 a pol r. 56 r. a 3 m. 57 r. 57 r. a 9 m. 58 a pol r. 59 r. a 3 m. 60 r. 60 r. a 9 m. 61 a pol. r. 62 r.
Ženy s 5 a viac deťmi
Rok narodenia pred 1951 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957 1958 1959 1960 1961 1962 a viac
53 r. 53 r. a 9 m. 54 a pol r. 55 r. a 3 m. 56 r. 56 r. a 9 m. 57 a pol r. 58 r. a 3 m. 59 r. 59 r. a 9 m. 60 a pol r. 61 r. a 3 m. 62 r.
Očakávaná dĺžka života v niektorých krajinách OECD
Krajina ženy muži
Belgicko 80,8 74,6
Česká republika 78,5 72,1
Dánsko 79 74,3
Fínsko 81,5 74,6
Francúzsko 83 75,5
Grécko 80,7 75,4
Holandsko 80,6 75,7
Írsko 79,2 74,2
Island 82,2 78,1
Luxebursko 81,3 74,9
Maďarsko 76,5 68,2
Nemecko 80,7 74,7
Nórsko 81,4 76
Poľsko 78,4 70,2
Portugalsko 80,3 73,5
Rakúsko 81,7 75,9
Slovensko 77,6 69,5
Španielsko 82,9 75,6
Švajčiarsko 82,8 77,2
Švédsko 82,1 77,5
Taliansko 82,9 76,7
Turecko 70,6 66
Veľká Británia 80,4 75,7