Mysleli ste si, že štrajk je výsadou kapitalizmu? Chyba. Už v starom Egypte počas vlády Ramzesa III. (1183 až 1152 pred n. l.) štrajkovali sochári a kamenári, ktorí stavali faraónovi hrobku. Žiadali pravidelnú mzdu, ochranu pred úrazmi a zlepšenie zaobchádzania. Po štrajkoch kvalifikovaných pracovníkov vydávali v Novej Babylónii (612 až 539 pred n. l.) a v starom Ríme protištrajkové edikty, obmedzujúce vystúpenia verejných zamestnancov, pekárov, lodníkov a zamestnancov pohrebných služieb.
Sociálne nepokoje a štrajky bývali aj v staroveku a stredoveku . V trinástom storočí štrajkovali vo Francúzsku tovariši, podobne v roku 1329 v Nemecku. V prvej polovici osemnásteho storočia tam vrchnosť zrušila cechy tovarišov a zakázala združovanie a "opustenie práce". Pruská právna úprava od roku 1733 trestala zakladanie bratstiev a štrajkových spolkov smrťou.
Jakobínsky konvent v roku 1793 zaviedol zhromažďovacie právo, právo na prácu a zárobok, na vzdelanie a "na revolúciu". Francúzsky trestný zákon z roku 1810 však znova zaviedol tresty za združovanie robotníkov.
V európskej sociálnej histórii sa koncom 19. storočia presadzoval Bismarckov model odvodený od takzvanej Cisárskej správy z roku 1881. Konštatovala, že "...liečenie sociálnych škôd sa nemá hľadať výlučne v potláčaní sociálnodemokratických výstrelkov, ale aj v podpore blaha robotníkov..."
Druhy štrajkov:
-- generálny (zastaví sa celá ekonomika, napr. 27. novembra 1989)
-- výstražný (časovo obmedzený)
-- protestný (akcia ex post, vyjadrenie nesúhlasu)
-- štrajk podľa predpisov (pasívna rezistencia)
-- demonštratívny (krátke prerušenie práce)
-- kľúčový (v rozhodujúcich častiach podniku)
-- solidárny (podpora iných zamestnancov)
-- bojkot (izolácia druhej strany sporu, môže použiť aj zamestnávateľ)
-- obranný (reakcia na postup zamestnávateľa)
-- útočný (agresívny, s krátkym predbežným varovaním)
-- obsadenie továrne (napr. 1975 obsadenie cementárne v nemeckom Erwitte)