Čierny scenár pre Slovensko sa naplňuje. Vyhliadky nášho hospodárskeho rastu sa rapídne zhoršujú už aj podľa renomovaných medzinárodných inštitúcií. Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj porastie naša ekonomika v budúcom roku len o 1,1 percenta, čo je trikrát menej, než predpokladá ministerstvo financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS). Pre štát by to znamenalo takmer 600 miliónovú „sekeru“ v rozpočte. Pre ľudí zase menej práce a zmrazenie platov.
Vyskočí nám deficit
Z čoho štát zapláta prípadnú obrovskú rozpočtovú dieru, zatiaľ nie je jasné. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža by politici mali zdvihnúť dane z príjmov. „Osobne uprednostňujem zdaňovanie dividend.“ Rozpočet, ktorý je v parlamente pripravený na schválenie, je podľa neho nenaplniteľný. Ak vláda nepristúpi k ďalším škrtom, plánovaný deficit 3,8 percenta hrubého domáceho produktu ostane len snom. „Dá sa predpokladať, že deficit vyskočí vysoko,“ poznamenal Baláž. Ak by sme vzdali do úvahy odhad rastu podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj, podľa prepočtov HN by sa deficit mohol blížiť k šiestim percentám.
Vyššie dane brzdia voľby
Rezort financií si chce najprv počkať na svoj odhad rastu, ktorý zverejní v novembri. „Rozpočet závisí od dohôd parlamentných strán,“ odkázal hovorca rezortu Martin Jaroš. Tie však o nových nápadoch nehovoria, určite už nie o zvyšovaní daní pred predčasnými parlamentnými voľbami v marci. „To je tá posledná možnosť,“ reagoval pre HN poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec.
Najsilnejšia opozičná strana Smer-SD necháva rozpočet na pleciach odstupujúcej vlády. „Nech ukážu, akí sú dobrí,“ vyhlásil poslanec a exminister financií Ján Počiatek.
So stúpajúcim deficitom klesá aj dôveryhodnosť Slovenska v očiach investorov. Ak budeme chcieť predávať naše dlhopisy, budeme musieť ponúknuť vyšší úrok. Tým sa predraží dlh. „Ak by sa zvýšila riziková prirážka našich dlhopisov o 0,5 percenta, stálo by nás to 600 miliónov eur ročne,“ tvrdí František Palko z Inštitútu pre hospodársku politiku. Zároveň by sa však predražili aj pôžičky firmám.
Už dnes je však jasné, že nás nečaká jednoduché obdobie. „Ďalší rok bude pre Slovákov veľmi ťažký,“ priznáva už teraz poslanec Ivan Švejna (Most-Híd). Podľa neho by musela nová vláda pristúpiť k radikálnym opatreniam, aby udržala deficit na uzde. „Ideme do búrky. Uvidíme, ako to dopadne,“ uzavrel Švejna.
Európska banka pre obnovu a rozvoj nie je jediná, ktorá Slovensku predpovedná čiernu budúcnosť. Podobne to vidia aj naše domáce bankové domy. Tatra banka predpovedá Slovensku rast ešte o jednu desatinu percenta nižší, teda vo výške jedného percenta.
„Nemalo by to byť také zlé ako v roku 2009, kedy ekonomika klesla o päť percent,“ upokojuje Valachy. Ekonómovia Slovenskej sporiteľne sú o niečo optimistickejší, no ani podľa nich náš rast nepresiahne dve percentá. „My odhadujeme rast na úrovni 1,8 percenta, “ vyhlásil hlavný analytik Juraj Barta. Podľa analytika VÚB Andreja Aradyho budúci rok porastieme o dve percentá. Nevylučuje však, že svoje odhady ešte upravia na podobnú úroveň, ako predpokladajú európski bankári. „Vzhľadom k rizikám v eurozóne sa tento scenár nedá vylúčiť,“ poznamenal Arady.