„V našom regióne je málo práce a máme veľa rómskych žiakov. Aj keď sú šikovní a telefonicky im prisľúbia prácu, keď sa ukážu osobne, z dohody nie je nič.“ Takto vysvetľuje riaditeľ Strednej odbornej školy v Čaklove Stanislav Kráľ, prečo sa ich absolventi neuplatňujú na trhu práce. Podľa štatistík INEKO za minulý rok je ich vyše 60 percent, vďaka čomu sa ocitli medzi vrchnými priečkami v nezamestnanosti absolventov odborných škôl.
Dôvodom však môžu byť aj odbory, ktoré ponúkajú – záhradníctvo a agropodnikanie.
Kráľ si to uvedomuje, a preto im od septembra pribudne päť nových stavebných odborov. „Spojili sme sa aj so stavebnými firmami, v ktorých budú môcť naši žiaci praxovať a v budúcnosti sa prípadne zamestnať.“
Bez uplatnenia v dvoch krajoch
Podobnou cestou sa vydali aj v Tisovci. Miestna stredná odborná škola, kde sa vyučuje strojárstvo či elektrotechnika, mala vlani vyše 51 percent nezamestnaných absolventov. „Máme nové odbory, cestovný ruch a grafik digitálnych médií. V cestovnom ruchu je uplatnenie, keďže sme vytvorili partnerstvo s rekreačnou oblasťou Muránska Planina, vďaka spolupráci s cestovnými kanceláriami naši žiaci pracujú aj v Grécku. Grafici sa zase uplatňujú vo firmách,“ povedala HN riaditeľka Anna Kožiaková. Ako dodala, až dve tretiny ich absolventov pokračovali v štúdiu na vysokej škole.
V prvej dvadsiatke škôl s najvyšším počtom nezamestnaných absolventov sú podľa údajov INEKO stredné odborné školy v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Podľa vedúcej oddelenia vzdelávania banskobystrickej župy Zuzany Gajdošovej za to môže vysoká nezamestnanosť v tejto oblasti. „Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš, Poltár sú postihnuté oveľa väčšou nezamestnanosťou ako uvádzajú oficiálne štatistiky. Chystáme plán, ako sa prispôsobiť trhu práce. Regulovať však nebudeme na úkor rušenia škôl.“ Chybu vidí Gajdošová aj na strane žiakov či rodičov. „Absolventi obchodných akadémií sa veľmi ťažko uplatnia, práve tieto školy však stále patria medzi najžiadanejšie.“
Problém je absencia praxe či odbor
Jedným z dôvodov, prečo si absolventi odborných škôl ťažko hľadajú prácu, môže byť práve fakt, že samotný odbor nemá perspektívu. Školy, ktoré produkujú najviac nezamestnaných, vyučujú napríklad agropodnikanie, odevníctvo či vlasovú kozmetiku. Zaradili sa medzi ne však aj hotelové školy. „Ich absolventi si nehľadajú prácu na Slovensku, ale odchádzajú do zahraničia, kam ich lákajú lepšie platy,“ povedala Erika Karabášová z DRILL B.S. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu nezamestnanosti to môže byť spôsobené aj tým, že im prácu kradnú brigádnici či v lete si privyrábajúci vysokoškoláci, ktorých je veľa hlavne na pozícii čašník. Časť na pracovnom trhu zaberajú aj pracujúci dôchodcovia. „Tí dostávajú aj štátnu dotáciu za to, že pracujú.“ Problémom pri uplatnení na trhu práce však môže byť aj chýbajúca prax. „Ani si nespomínam, kedy naposledy sme sprostredkúvali prácu uchádzačovi so strednou odbornou školou s tým, že by mohol byť bez pracovných skúseností,“ hovorí Petra Kováčová z personálnej agentúry SYNERGIE Slovakia. Stredným školám by pomohla spolupráca priamo s firmami tak, ako je to napríklad v susednom Rakúsku.