HNClub: Európu čaká čierny rok

Dôsledky svetovej ekonomickej krízy sužujúce Európu by mali vyvrcholiť až o šesť mesiacov. Aký bude ekonomický vývoj na konci roka pritom eurokomisár nechcel predpovedať.
Podľa včerajších údajov európskeho štatistického úradu Eurostat ekonomika eurozóny klesla v treťom štvrťroku minulého roka oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,2 percenta. Podobne klesol aj HDP celej Európskej únie. Slovensko je napriek tomu v relatívne dobrej kondícii a žiadne fiškálne balíčky podľa eurokomisára zatiaľ nepotrebuje.

Prognózy nie sú ružové
Európska komisia vydá 19. januára svoju ďalšiu prognózu vývoja krajín na tento a budúci rok. "Zatiaľ nemôžem povedať žiadne čísla, analýzy ešte nie sú na konci. No môžem povedať, že súčasný výhľad na tento rok je skôr čierny,“ povedal Almunia. Vývoz tovarov a služieb výrazne klesá, sprísnené podmienky úverovania komplikujú fungovanie mnohých podnikov. V recesii je eurozóna, USA aj Japonsko. "Dno by sme mali dosiahnuť v polovici roka 2009,“ odhadol eurokomisár.

Opatrenia, ktoré prijala Európska únia, Európska centrálna banka a samotné krajiny, by podľa Almuniu mali priniesť úspech. Postupné znižovanie kľúčových úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou a garantovanie vkladov pomaly navracajú dôveru medzi bankami pri krátkodobých pôžičkách, fiškálne balíčky jednotlivých krajín budú pôsobiť ako stimuly pre ekonomiku. Musia však cielene podporovať dopyt a neohrozovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pripomína Almunia. Či sa opatrenia odrazia na lepších číslach z ekonomík už v tomto roku, je podľa neho ťažké odhadovať. Podľa Almuniu je prioritou aj reforma finančného sektora, ktorá má viesť k väčšej regulácii.

Euro ako liek
Práve v čase krízy sa podľa Almuniu ukázali výhody eura, ktoré od januára zaviedlo aj Slovensko. Súčasným eurokrajinám pomohla spoločná mena viacerými spôsobmi. Svojou stabilitou znižuje riziko útokov špekulantov na jeho kurz, a tým aj obmedzuje turbulencie na finančných trhoch. Od júla minulého roka, kedy bol stanovený konverzný kurz eura a koruny, sa to prejavilo aj na slovenskej mene. Kým ona bola de facto "mŕtvou“ menou, s ktorou sa už neobchodovalo, s okolitými menami v regióne V4 kríza zatriasla. Česká koruna, maďarský forint a poľský zlotý stratili aj dvadsať percent.
V čase krízy pomohol eurozónovým krajinám aj jednotný trh a spoločná monetárna politika. Európska centrálna banka zároveň dokázala zabezpečiť dostatok peňazí pre finančné inštitúcie. "To by bolo ťažko mysliteľné, ak by to malo vykonávať šestnásť centrálnych bánk jednotlivých krajín eurozóny,“ vysvetlil Almunia.

S eurom sa spája aj Pakt rastu a stability, ku ktorému všetky eurozónové krajiny pristúpili. Ten hovorí o postupnom znižovaní deficitu verejných financií. Práve dodržiavanie paktu v dobrých časoch dalo podľa Almuniu krajinám menovej únie v súčasnosti dostatok manévrovacieho priestoru na vyrovnanie sa s krízou.

Recept pre Slovensko
Aby mohlo Slovensko využiť výhody eura, malo by mať podľa eurokomisára aj po vstupe do eurozóny pod kontrolou deficit a naďalej robiť reformy. Euro môže byť podľa Almuniu dodatočným argumentom pre zahraničných investorov, aby si vybrali práve našu krajinu. Ak sa vôbec do nejakých investícií budú púšťať, podotkol. Pomôcť by tomu mohli aj zmeny na trhu práce a znižovanie ceny práce, myslí si Almunia.
Keďže naša ekonomika podľa poslednej prognózy Európskej komisie mala tento rok rásť päťpercentným tempom, zdá sa, že nebude potrebovať žiadne fiškálne stimuly. "Slovenská ekonomika je príkladom úspechu,“ povedal Almunia. Malo by sa teda skôr zamerať na strednodobé ciele, akými je podpora udržateľnosti verejných financií a produktivity práce. Eurokomisár zároveň dodal, že veľmi hladko zvládame prechod na euro a môžeme byť hrdí, že sme sa stali súčasťou jedného z najväčších trhov na svete.