Po parlamentných voľbách sú slovenské smerovky nastavené na konsolidáciu a reformu, píše düsseldorfský denník Handelsblatt v dvojstranovej prílohe o Slovensku. Novú vládu označuje za stabilnejšiu ako predchádzajúcu a v dôsledku toho jej prisudzuje schopnosť dôslednejšieho prístupu k problémom.
Za hnací motor plánovaného pokračovania daňovej reformy slovenský premiér považuje požiadavky, ktoré vyplývajú z budúceho členstva v Európskej únii. "Zvyšujeme spotrebné a majetkové dane, kým pri daniach príjmu zľavujeme. Naším cieľom je harmonizácia daní. Chceme sa postarať aj o väčšiu transparentnosť a viac istoty v daňovom zákonodarstve," cituje denník M. Dzurindu v jednom z článkov v prílohe o Slovensku.
Lacný, fungujúci štát
Európska komisia a aj OECD vo svojich nedávnych hodnotiacich správach upozorňovali na potrebu vyššej rozpočtovej disciplíny a nutnosť daňových reforiem. Hospodárski činitelia, ako napr. predseda SOPK Peter Mihók, vítajú, že vláda sa chce dotknúť aj rozpočtového deficitu a v tejto súvislosti požadujú silnejšie prečesať verejné výdavky. Dzurinda nahratú loptu prijíma, keď v snahe znížiť štátne výdavky už oznámil primerané krátenie sociálnych výkonov. "S platnosťou od začiatku nového roka uskutočníme systémové zmeny v zdravotníctve, sociálnom systéme, v sektore vzdelávania, ako aj pri štátnych subvenciách. Slovenská republika zdedila prebujnený sociálny štát s vysokou mierou solidarity, čo často vedie k pokriveniu sociálnej spravodlivosti." Vo všeobecnosti chce vláda dobre fungujúci, ale lacný štát. Už v minulom legislatívnom období boli zrušené niektoré zbytočné orgány. V ďalších štyroch rokoch by mal tento proces pokračovať. Predseda SOPK P. Mihók v tejto súvislosti požaduje zrušenie okresnej administratívy, ako aj posilnenie práv obcí a miest. Dzurinda sám pokladá za rozhodujúci text pre svoju vládu účinné kroky vedúce k zníženiu devätnásťpercentnej nezamestnanosti. Jeho agenda obsahuje postupnú reformu zákonodarstva a vytvorenie nových opatrení na podporu súkromných podnikov, v dôsledku čoho by sa mohli vytvoriť nové pracovné miesta. Úspech všetkých reforiem bude v neposlednom rade závisieť aj od toho, či sa novej vláde podarí objasniť občanom zmysel a nutnosť plánovaných krokov a získať ich pre ne.
Profesionálna armáda
V ďalšom článku nazvanom Bratislava modernizuje ozbrojené sily pre NATO Handelsblatt informuje, že v súčasnosti je v rôznych medzinárodných akciách nasadených takmer tisíc z celkového počtu 33 000 príslušníkov slovenskej armády -- napr. v Macedónsku, v Bosne, Kosove, vo Východnom Timore, Etiópii, na Golanských výšinách medzi Izraelom a Sýriou. Do roku 2010 by sa celkový stav armády mal znížiť o tridsať percent, pričom zmenšiť, resp. omladiť by sa mal najmä dôstojnícky zbor -- a do roku 2006 by slovenská armáda mala byť čisto profesionálna. Popritom sa má vyradiť stará, ešte zo sovietskych čias pochádzajúca výzbroj, ako napr. tanky a lietadlá, pričom by ju mali nahradiť moderné západné systémy. Až do roku 2010 by výdavky na armádu mali predstavovať ročne dve percentá hrubého domáceho dôchodku (2002: 1,9 %). Denník si všíma i názor ministra zahraničných vecí E. Kukana, pre ktorého najdôležitejším bodom programu pražského rokovania NATO neboli otázky rozšírenia, ale diskusia o budúcich úlohách zväzku. Väčšia európska angažovanosť v NATO je nutná, nesmie však viesť k stiahnutiu sa USA z nášho kontinentu: "Ameriku bude v Európe treba ešte po dlhé roky." NATO si podľa neho v každom prípade musí ponechať vysokú schopnosť nasadenia.
Hospodárske prostredie
Autorkou jedného z príspevkov v spomínanej prílohe je aj Alica Ďurianová, šéfredaktorka bratislavských Hospodárskych novín. V článku nazvanom Volkswagen je najväčším zahraničným investorom autorka nemeckému čitateľovi približuje slovenské hospodárske prostredie.
S 25 % dane z príjmu právnických osôb vykazuje Slovensko v porovnaní so susednými krajinami relatívne nízke daňové zaťaženie. Okrem toho môžu investori ťažiť i z ďalších výhod na podporu investícií. Ich výška závisí od hospodárskej úrovne a stupňa nezamestnanosti v konkrétnej oblasti. Okrem toho medzičasom už na dvadsiatich miestach vznikli priemyselné parky, pri výstavbe ktorých vláda preberá na seba 70 % nákladov na vybudovanie potrebnej infraštruktúry. A napriek nízkym mzdám väčšina obyvateľstva disponuje dobrým stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním. Sústavne sa zlepšujú i jazykové znalosti. V poslednom čase tieto podmienky využili na založenie servisných centier napríklad spoločnosti British Airways či Dell Computers corp.
Zahraničné investície
Do konca roku 2001 dosiahli priame zahraničné investície na Slovensku sumu sedem miliárd dolárov, z ktorých vyše 60 percent smerovalo do bankovníctva a poisťovníctva. Tridsať percent šlo do priemyslu, predovšetkým strojárskeho. Podniky ako Whirlpool, Volkswagen, Siemens či Delphi Automotive využívajú slovenské tradície strojárskej a automobilovej výroby, pričom Volkswagen je v súčasnosti najväčším zahraničným investorom. Firma Matsushita otvorila od roku 1998 tri nové prevádzky. Na východe -- pri Košiciach -- investoval americký výrobca elektroniky Molex. Najdôležitejším investorom z USA je však koncern U.S. Steel, ktorý od VSŽ prevzal výrobu ocele. Autorka si tiež všíma skutočnosť, že viaceré európske firmy objavili aj potenciál slovenského drevospracujúceho priemyslu. Napríklad spoločnosť Sweedwood, patriaca do skupiny Ikey, má na Slovensku tri závody na výrobu drevotriesky a nábytku. Výhľady na nadpriemerné výnosy podnietili k nových investíciám aj rakúsku firmu Neusiedler, ktorá sa rozhodla rozšíriť kapacitu papierní v Ružomberku.