Ľudia, ktorí veľmi radi berú úlohy svojim kolegom, bývali v minulosti väčšinou buď nedocenení, alebo skutočne neboli schopní dosiahnuť to, po čom túžili. A tak sa kvalitu práce snažia nahradiť kvantitou. A prehnanou iniciatívou.
Veľa nie je aj dobre
Pracovná psychologička Daniela Mináčová v tejto súvislosti uvádza, že aj týmto ľuďom treba dať najavo, že sú potrební. No v pravý čas ich aj vedieť skrotiť. Väčšinou bývajú cholerickí, chcú za každú cenu vytŕčať spomedzi svojich kolegov. Niektorí z nich si takto podvedome bránia svoje pracovné pozície. Vážnejšie štádium je, ak začnú trpieť pocitom nenahraditeľnosti. Ten sa zväčša vyskytuje u šéfov tímov. "Medzi ďalšie symptómy patria nevyčerpaná vlaňajšia dovolenka, dlhé hodiny nadčasov v práci a neustály pocit, že robíte prácu za dvoch a napriek tomu niektoré dôležité veci nedokážete stihnúť. Jednoducho sú to stresové faktory ako z učebnice, ktoré sa čo nevidieť prejavia aj na hodnotách vášho krvného tlaku a cholesterolu,“ upozorňuje generálny riaditeľ spoločnosti Logica Slovensko Erich Hulman.
Ohrozenie pozície
Ľudia, ktorí až chorobne preberajú aktivity za druhých, sa cítia ohrození nielen čo sa týka ich pracovnej pozície. V podvedomí majú strach, že ich okolie nebude uznávať napriek tomu, čo dokázali. Oni si v podstate nemusia nič dokazovať, no zatiaľ o tom nevedia a iba veľmi ťažko ich o tom presvedčíte. Dokonca nedokážu rozdeľovať úlohy ani v rodine. A je úplne jedno, či ide o človeka vo vedúcich funkciách, alebo o radového člena tímu. "Práve preto nezaškodí pripomenúť si dva hlavné dôvody, prečo delegovať, čiže poveriť niekoho úlohami, ktoré sú v kompetencii nadriadeného. Týmto delegovaním ušetríte svoj drahý čas, ktorý môžete využiť na ekonomicky produktívnejšie činnosti,“ upozorňuje Erich Hulman.
Len on to dokáže
Jedna z hlavných príčin, prečo chcú niektorí jednotlivci robiť všetko sami, je, že podceňujú okolie. Je v nich zakorenené vedomie rizika, že veci nebudú nakoniec urobené dobre. Je to svojím spôsobom pochopiteľné, pretože vedúci pracovníci poverujú úlohami, no zodpovednosť za ich plnenie zostáva stále na nich. Na vedúcich tímov je podľa Ericha Hulmana to, aby medzi svojich ľudí rozdelili úlohy správne. Teda poverili niečím dôležitým aj tých, ktorí neustále berú prácu svojim kolegom. Dôležité je prideliť im úlohy tak, aby sami za seba prijali zodpovednosť a mali pocit, že robia aj za svojho nadriadeného. Vtedy nebudú mať čas kradnúť úlohy druhým. Pocit nedocenenia pramení už z detstva. Ide o následky nesprávnej výchovy. Ak totiž rodičia dieťaťu neustále dávajú najavo, že všetko robí zle, bude chcieť robiť samostatne veľa vecí naraz, len aby rodičom dokázalo, že je schopné a šikovné.