Ježiš. Príbeh muža z kríža

Eva. Žena, ktorá v rajskej záhrade vyvolala spory medzi človekom a Bohom. Žena, ktorá sa neuspokojila s dokonale harmonickým životom.

Žena, ktorá podala jablko...Tu niekde sa začína príbeh, ktorý mal pokračovanie v Starom zákone a spôsobil to, že ľudstvo čakalo na odpustenie od Najvyššieho. Ježiš sa narodil ako syn Márie a Jozefa, na prvý pohľad jednoduchých ľudí. Podľa písma však nebol obyčajným dieťaťom. Márii sa zjavil archanjel Gabriel, ktorý jej zvestoval narodenie Božieho syna.

K novému životu sa okrem úteku do Betlehema, troch štedrých mudrcov a maštale, viaže aj všeobecne uznávaná formulka, že sa Ježiš narodil v roku nula. Náš letopočet sa začína práve odvtedy, ale tento fakt nie je celkom správny. Podľa Romana Kečku sa Ježiš Nazaretský narodil sedem až päť rokov pred naším letopočtom a v roku nula mal okolo päť rokov. Chybu spravil pravdepodobne mních Dionýzos Exiguus, ktorý sa v šiestom storočí tak trochu prerátal.

Len človek
Kto bol Ježiš? Kto bol ten, kto premieňal vodu na víno, oživil mŕtveho Lazara, vrátil zrak slepému a nakŕmil hladujúcich? Kto bol človek, ktorý kráčal po vode, kázal ľudu a odolával diablovi? Nevieme. Do tridsiateho roku žil asi ako syn tesára Jozefa, chodil do Jeruzalema na pútnické miesta a pravdepodobne sa pripravoval na svoje poslanie. "O učení Ježiša, o jeho skutkoch, vieme skoro všetko, no o ňom minimum,“ hovorí Kečka.

Sám Ježiš síce kázal, ale nenapísal nič. "Je iba zmienka v Novom zákone, o tom, že písal prstom po zemi, nevieme však, či to boli písmená alebo znaky.“ Písomné zmienky latinských autorov hovoria skôr o kresťanoch, ktorí uctievajú Krista ako Boha, ale z historického hľadiska ich podľa Kečku nemôžeme považovať za dôkazy existencie. "Historický dokument, ktorý by dokazoval jeho existenciu, nie je. Sú len svedectvá o tom, že sú ľudia, ktorí ho uctievajú.“ Samotné texty kresťanského spoločenstva vznikajú až dvadsať - tridsať rokov po Ježišovej smrti. Napríklad najstarší list Solúnčanom napísal apoštol Pavol, ktorý Ježiša nestretol. "Evanjeliá vznikajú po roku šesťdesiat.“

Môj pohľad, tvoj pohľad
Podľa historika a kňaza Jozefa Haľka je Ježiš ten, ktorého Boh prisľúbil, keď došlo k narušeniu vzťahov medzi človekom a Bohom v raji. Ten, ktorý je Boh aj človek v jednej osobe. Ten, ktorý žil medzi nami tridsať rokov ako tesár a robotník. Žil ako my, pracoval, bol unavený, hladný a bol vystavený tým istým pokušeniam, no neupadal do hriechu. "Roky verejne účinkoval a ohlasoval, že ľudský život má zmysel aj v tom, že je orientovaný na niečo, čo je po smrti. Na Božie kráľovstvo,“ hovorí Haľko.

Jozef Jančovič, biblista a katolícky kňaz pripomína, že nevieme, ako vyzeral. "Z jeho konania však druhotne poznávame jeho mimoriadny charakter a prístup k ľudom.“ Rodnou rečou Ježiša bol aramejský jazyk, ktorým dnes hovorí posledných osemnásťtisíc ľudí, ktorí žijú v severnej Sýrii, hovoril aj po hebrejsky a pravdepodobne aj po grécky.

Biblia ako zrkadlo
Obraz Ježiša je podľa Haľka zachytený predovšetkým v štyroch evanjeliách a v Pavlových listoch. "To je základné východisko. Ten, kto chce spoznať Ježiša Krista, by si mal prečítať svedectvá tých, čo ho bezprostredne poznali, alebo tých, ktorí mali informácie od svedkov jeho skutkov.“

Nedá sa však povedať, ktoré evanjelium bolo najlepšie, pretože ako hovorí Haľko, každé má svoje miesto a každé je veľmi vzácne.

Kečka však tvrdí, že činy Ježiša sú opísané už v náboženskej reči. A je otázne, do akej miery sú evanjeliá i Nový zákon historickými udalosťami, či to už nie sú náboženské interpretácie tých, ktorí ich písali. "Ak porovnáme evanjeliá, tak máme o jednej udalosti rôzne verzie. Zdá sa, že autori mali určitú predstavu, čo chcú povedať a napísali ich po svojom. Niekedy sa líšia v detailoch.“

Jančovič pripisuje tieto rozdiely práve evanjelistom. "Sú to akoby štyri osobité pohľady na ten istý moment, zo štyroch rôznych perspektív.“

Možno prorok, nie mesiáš
Miluj blížneho svojho ako seba samého... Ak ťa niekto udrie, nastav aj druhé líce... Namiesto pomsty rozdávaj lásku... V podobnom duchu sa nieslo učenie Ježiša Nazaretského, ktorý už ako dvanásťročný kázal v synagóge. Neskôr sa nechal pokrstiť Jánom Krstiteľom, ktorý v ňom spoznáva spasiteľa. Vyženie diabla z neveriaceho a naplní siete rybárov na Genezaretskom jazere. Vyberie si apoštolov a nasledujú ho davy, ktorým sľubuje kráľovstvo nebeské.

Ako však jedného z členov Svätej trojice vnímali iné náboženstvá? Čo na to židia, z ktorých radov vzišiel?

Kečka hovorí o tom, že židovský národ čakal na proroka. "V Ježišovi Kristovi, lepšie povedané v Ježišovi z Nazaretu, ho videli mnohí. Videli proroka, ktorý ohlasuje naplnenie dejín a mnohí vidia v jeho príchode do Jeruzalema príchod kráľa. Pre kresťanov sa z Ježiša z Nazaretu stal Kristus.“ Kristus a mesiáš je to isté, jedno pomenovanie je po grécky, druhé po hebrejsky. "Pre časť sa stal mesiášom a pre ostatných židov bol falošným mesiášom. Mali predstavu, že mesiáš bude kráľ, nejaký kňaz, nie človek z ľudu ako on.“ Židia dodnes čakajú na svojho mesiáša.

Kresťanské náboženstvá podľa Haľka veria, že Ježiš je pravý Boh a pravý človek, preto sú kresťanmi. Veria, že Ježiš je druhá božská osoba, že žije, takpovediac, v komunite a komunikácii, ktorá je tajomná a mystická. Otec, Syn a Duch Svätý.

Mohamed nad Ježišom
Moslimovia veria, že Ježiš Kristus bol jedným z najväčších Božích prorokov. Pozerajú sa na neho s úctou ako na zvláštneho človeka a rovnako ako kresťania, uznávajú jeho nepoškvrnené zázračné počatie. V Koráne sa nazýva Ježiš jedenásťkrát "synom Márie“, ktorú si cenia a hlboko vážia. Veria, že Ježiš mal zázračné schopnosti, ale konal v mene Božom, pýtajúc si povolenie. Islam neuznáva Ježiša ako Boha, ktorý sa stal človekom. Podľa nich len samotný fakt, že sa narodil bez pričinenia muža, ale Božím zásahom, z Ježiša ešte Boha nerobí. Bol skrátka len jedným z prorokov, ktorých Boh poslal ľuďom, aby ich priviedol na správnu cestu. Najväčším a posledným z týchto prorokov však v islame zostáva Mohamed.

Budhisti vidia kresťanského Boha, ktorý prišiel na svet, aby nás vykúpil, ako jedného z bodhisattvov. To sú ľudia, ktorí sa vďaka meditácii zbavili ilúzie existencie nejakého reálneho "ja“ a určitým nadosobným spôsobom, teda bez toho, aby za to niečo očakávali, robia všetko pre dobro iných ľudí. Ich motiváciou je súcit, ten bol nepochybne devízou aj Ježiša.

Príbeh na Oscara
Veľkosť tejto náboženskej ikony vystihuje i zvolanie na kríži: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Kresťanstvo a blížiace sa sviatky Veľkej noci sú práve odkazom najväčšieho činu, ktorý mesiáš pre svoje ovečky vykonal. Napriek zrade, bičovaniu i utrpeniu umrel, aby mohli bežní smrteľníci nájsť svoje kráľovstvo nebeské. O tri dni vstal z mŕtvych a vytvoril najznámejší príbeh pod slnkom. Ježiš prekonal Beatles, Marylin Monroe i poľnú slávu všetkých smrteľníkov a... stal sa z neho aj dobrý biznis.

Bábätko narodené v slame a jasliach, mladý muž nesúci ovečku na svojich pleciach i bradatý dlhovlasý mesiáš umierajúci na kríži. Všetky ikony, obrazy a sochy sú prejavom úcty i podnikateľského ducha.

Motivoval maliarov, hudobníkov i filmárov. Často provokoval a skoro vždy predával. Podľa Haľka je dobré, ak sa mladí ľudia zaujímajú o Ježiša Krista, problém nastáva, ak si popkultúra vyberie to, čo sa hodí do jej selekcie. "Páči sa im, že Ježiš priniesol niečo revolučné, nové, nevšedné, ale súčasne Ježiš hlásal a žil to, že v každodennom, všednom živote je možné žiť hodnoty, ktoré prezentoval.“ Kultúra často zobrazuje vonkajšie veci a má podľa neho zmysel, len ak sa prostredníctvom nej mladý človek dostane hlbšie, pod povrch. "Môže to byť dobrý začiatok, ale záujem by sa tu mal prehlbovať, nie len kĺzať po povrchu.“

Rojko či ...
Jeden z najúspešnejších spisovateľov fantasy, C. S. Lewis, autor Kroniky Narnie, kamarát J.R.R. Tolkiena a ateista, ktorý sa stal kresťanom, písal vo svoje knihe Ku jadru kresťanstva to, že sa každý z nás musí rozhodnúť, akú rolu bude hrať Ježiš v našich životoch. Skoro všetky náboženstvá ho uznávali ako veľkého a múdreho proroka. Podľa Lewisa sa však musíme rozhodnúť, či ho uznáme ako Boha. Buď to bol námesačný rojko - na úrovni niekoho, kto by o sebe tvrdil, že je vareným vajcom - alebo potom by to bol sám diabol z pekla. "Musíte sa rozhodnúť. Buď tento muž bol a je Synom Božím alebo šialencom, alebo niečím horším,“ napísal.

Ježiš Kristus umrel na kríži 7. apríla roku 30. Je len na vás, či ho budete velebiť ako Mesiáša alebo či prežijete ďalšie dni v ateistickej pohode. Boh je v každom prípade brilantný scenárista.