StoryEditor

Fedorová: Chcem udávať trendy v cestovaní

16.06.2009, 00:00

Je otvorená novým myšlienkam, priama, trpezlivá, plná energie. Jej pracoviskom je svet a produktom oddych, adrenalín, emócie. Eleonóra Fedorová začala v cestovnej kancelárii Satur Travel pracovať pred trinástimi rokmi. Najskôr ako referentka a dnes ju už osem rokov úspešne vedie. "Mňa táto práca naučila rozmýšľať o krok dopredu a trpezlivosti v komunikácii s ľuďmi. Počúvať ľudí a vedieť s nimi komunikovať je v tomto biznise nesmierne dôležité, pretože všetko je to o ľuďoch.“


 

Cestovanie má v krvi
Rodáčka z Bratislavy žije cestovaním už od detstva. Dodnes má krásne spomienky na prvú dovolenku v Chorvátsku, kam ich s rodinou zobral otec. Po páde železnej opony začala svet spoznávať sama. Od osemnástich rokov sprevádzala cudzincov - najskôr po Bratislave a Slovensku, neskôr chodila s našincami do sveta. "Vyslovene ma to bavilo. Ja som veľmi rada cestovala. Sprevádzanie ľudí bol pre mňa spôsob, ako som mohla spoznávať svet,“ spomína.

Svojmu cestovateľskému koníčku podriadila aj štúdium. Po Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského odišla na rok do Francúzska. V Nice skončila hotelový manažment a manažment cestovného ruchu. "Chcela som študovať cestovný ruch, no hlavne som tam išla preto, aby som sa naučila po francúzsky.“ Dnes hovorí plynule anglicky, nemecky, francúzsky, no ani ruština z nej úplne nevyprchala.

Odspodu na vrchol
Po návrate z Francúzska Eleonóra nastupovala do praxe plná predstáv, ako bude meniť svet. Zamestnanie si hľadať nemusela, otvárala sa jej kariéra v rodinnej firme Satur. "V tom čase som si vedela predstaviť, že budem pracovať na marketingu v hocijakej firme. Bolo to ideálne obdobie, keď sa trh iba začal vytvárať a príležitosti ležali všade okolo... Podľa mňa to boli roky neuveriteľných možností začať niečo zaujímavé. Získať skúsenosti.“

V cestovnej kancelárii, kde jej otec šéfoval, začínala odspodu. "Robila som najskôr referentku. Mojím vôbec prvým produktom boli lyžovačky. Videla som to v rakúskych katalógoch, tak sme si povedali, že to treba skúsiť.“

Produkt sa uchytil a jej to zdvihlo sebavedomie. "Je to strašne príjemný pocit, keď urobíte niečo, čo má následne úspech. Pamätám sa, ako som denne sledovala predaj, o ktoré lyžovačky sa ľudia najviac zaujímajú, čo nové môžem priniesť,“ hovorí s radosťou.

Päť rokov, počas ktorých kráčala nahor, si Eleonóra získavala obraz o biznise. "Po referentskej stoličke som robila vlastne všetko - nákupy destinácií, kalkulácie, skrátka učila som sa, ako to vo firme funguje a ako veci spolu súvisia.“

Nie vždy však všetko išlo hladko, hlavne keď mladá krv prichádzala s novými nápadmi, ktoré tej staršej veľmi nevoňali. "Generačné rozdiely boli najciteľnejšie v marketingu. S otcom sme mali veľa názorových výmen, ktoré nás, a v konečnom dôsledku aj firmu, posúvali ďalej. Na jednej strane sú tam skúsenosti, ktoré on má a u mňa chýbali, a na druhej strane ja som mala ten entuziazmus a nové predstavy. No to sa na začiatku bilo, a ešte aj teraz niekedy zisťujem, že pravdu mal on,“ smeje sa.

Nové myšlienky
Zmeny však stará firma potrebovala. S päťdesiatimi pobočkami po celom Slovensku bola síce najväčšia, no v starých, "socialisticky“ pôsobiacich priestoroch, so zastaranou technikou a bez rezervačného systému. Navyše bolo treba zmeniť aj zmýšľanie ľudí. "Niekedy som si myslela, že je ľahšie postaviť novú firmu a postupne ju rozširovať, pridávať pobočky, ako robiť s ľuďmi, ktorí stále mali v hlave predstavu, že zájazdy idú na dračku, že zákazníci si po ne prídu. Nezastávali postoj, že si musia hľadať klientov, lebo za socializmu boli zájazdy nedostatkovým tovarom, ktorý museli vyťahovať spod pultu.“

Prioritou bolo teda dať do poriadku pobočky, nie len vizuálne a technicky, ale aj ľudsky. "Strašne dlho trvalo, kým sme zistili, ktorí sú tí správni zamestnanci, ktorí tam majú zostať.“

Posadiť sa na riaditeľskú stoličku nebolo pre Eleonóru ťažké, no udržať sa tam a dokázať, že je správny človek na svojom mieste, už bolo ťažšie. "Pre mňa to bola veľká zodpovednosť. Chcela som, aby si cestovka udržala prvenstvo na trhu. Nielen čo do veľkosti, ale aj v prístupe k ľuďom - klientom. To som mala od začiatku v hlave a tam som smerovala všetky aktivity.“

Aby to dokázala, musela sa prehrýzť cez nové štandardy prístupu k zákazníkovi a potom ich ešte dostať do praxe. Postupne obchádzala všetky pobočky, aby zistila, čím ľudia žijú a zapálila v nich entuziazmus, ktorý v nej na hodinách marketingu zapálili americkí a britskí lektori. "Asi najťažšie vtedy bolo práve dostať všetkých na jednu loď a vysvetliť im, ako si predstavujeme prístup ku klientom. Cieľ sme mali, aj sme vedeli, ako sa k nemu dostať, no dosiahnuť, aby sa tak riadili aj ľudia v praxi, bolo veľmi náročné.“

Náš zákazník, náš pán
Keď sa veci začali hýbať pozitívnym smerom, a teda nielen vedenie, ale aj pracovníci videli, že nové pravidlá fungujú, mohla Eleonóra zapojiť svoju fantáziu a vymýšľať nové produkty. "Zbytočne by sme lákali klientov do pobočiek, keby ľudia, ktorí v nich pracujú, neboli dobrí obchodníci.“

Myslím si, že tak, ako máte svojho kaderníka či lekára, ľudia by mali mať aj svojho cestovného agenta, ktorý by presne vedel, čo potrebujete, ako krajčír by pre vás ušil dovolenku na mieru a ako psychológ správne nastavil vaše očakávanie. "Z môjho pohľadu neexistuje nespokojný klient, je len nedostatočne dobrý predajca. Pretože keď správne odhadnete, čo klient od dovolenky očakáva, tak musíte pre neho nájsť ten správny produkt. Veta, že nejaký zájazd nemáme v ponuke alebo ho nedokážeme pre klienta ušiť na mieru, skrátka nesmie byť v pobočkách našej cestovnej kancelárie vyslovená!“

Dotazník

Ako zvyčajne začínate pracovný deň?
Ráno tak dva- až trikrát do týždňa chodím behať. A potom si s čistou hlavou prejdem priority na deň.

Koľko času strávite prácou?
Väčšinou osem hodín v práci a potom, keď uložím deti spať, tak ešte dve hodinky pracujem doma. Doťahujem veci, na ktoré nemám v kancelárií čas ani pokoj.

Čo vás postaví na nohy?
Keď dostaneme pochvalný list od klientov, ktorí boli s dovolenkou spokojní. Vtedy mám pocit, že všetko naše úsilie má naozaj zmysel.

Ako sa udržiavate v kondícii?
Dosť športujem. Hlavne preto, aby som bola v psychickej pohode. Už sa mi stalo, že som si musela odskočiť z práce zabehať, lebo inak by bolo zle (smiech).

Čo vám zdvihne adrenalín?
Keď sa niečo nepodarí. Veľmi mi záleží na kvalite. Keď sa stane niečo, čo nemôžete priamo ovplyvniť. Niekedy som v strese, keď čítam výsledky mystery shoppingu. Čo naozaj neznášam, je pasivita zo strany našich predajcov. Keď nezdvihnú oči, nepozdravia, neusmejú sa na klientov. Alebo keď povedia, že také zájazdy nemáme v ponuke. Vtedy by som...

Pri čom si najlepšie oddýchnete?
Výborným denným relaxom je, keď sa so synmi večer rozprávame, aký sme mali deň. Z toho vzniká veľa vtipných príhod. A potom oddychujem pri behaní.

Ako si predstavujete ideálnu dovolenku?
Niečo mimo našich "klasických“ destinácií. Nové miesta s dobrou partiou.

Čo nemáte rada na sebe a na druhých?
Na druhých, keď nejdú priamo, ale volia si cestu okolo. Ja som priamy človek, a takých mám rada. Na sebe zas nemám rada to, že občas vybuchnem. Som proste cholerik.

Na čom jazdíte, a na čom by ste chceli jazdiť?
Najradšej jazdím na lyžiach. V zime by to mohlo byť aj každý druhý víkend. Rada by som oveľa viac jazdila na bicykli, ale je to pre mňa časovo náročné.

Všetko je to o ľuďoch
V cestovnom kancelárii Eleonóra pracuje už trinásť rokov. Priniesla do nej entuziazmus, inovatívny prístup, nové nápady, veľa energie. "Mám jej viac než ľudia okolo mňa a potom sú z toho unavení,“ smeje sa.

Keď sa obzrie dozadu, ako si pred ôsmimi rokmi sadala na riaditeľskú stoličku, vidí Eleonóru, ktorej chýbalo sebavedomie. "Nemala som dostatočné sebavedomie na vystupovanie na verejnosti, pretože som ešte necítila podporu ľudí za mnou. To sa vyvíjalo veľmi postupne. Dnes fungujeme ako dobrý tím, bez ktorého súhry a spolupatričnosti nič nejde. Prvá vec, čo som sa naučila, je, že cestovný ruch je práca o ľuďoch a práca s ľuďmi. Vo všetkom hrá úlohu ľudský faktor od predajcu, cez delegáta či klienta.“

Kedy nastal zlom a podarilo sa jej získať dôveru svojich ľudí vrátane svojho otca a okolia, si nepamätá presne. "Ale viem, že posledné dva - tri roky sa cítim dobre na mieste, kde som. A mám pocit, že už to nie je tak, že my nasledujeme trh cestovných kancelárií, ale, naopak, čoraz viac ostatní nasledujú nás. Mám z toho naozaj dobrý pocit.“

Prácu mám stále v hlave
Ako šéfka kancelárie strávi na cestách asi 50 - 60 dní v roku. Nemá toho už plné zuby? "Vždy na začiatku roka do toho idem s veľkou vervou. Teším sa, že sa to začína. No na konci sezóny som rada, že sa to skončilo. Chodím totiž tak na dva dni. Doletím, pozriem si hotely a letím späť. Na konci sezóny som z toho unavená.“ Keď si chce odpočinúť, musí dovolenkovať na nových miestach. "Potrebujem nové miesto na to, aby som mala pocit, že niečo nové objavujem, a vtedy relaxujem. Pre mňa je dovolenkou rovnako splav na Mošonskom ramene Dunaja, ako aj okruh po Bali, kde sme boli s rodinou naposledy. Ale tam som si tiež išla pozrieť hotely,“ smeje sa. Je to taká profesionálna deformácia. "Kdekoľvek som, automaticky mám v hlave, čo by sa z toho dalo urobiť pre klientov. Čo by sa pre nich dalo vymyslieť, zlepšiť, aká nová destinácia by ich prekvapila.“

Kto je Eleonóra Fedorová

Eleonóra Fedorová vyštudovala manažment na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo francúzskom Nice skončila hotelový manažment a manažment cestovného ruchu. V tomto biznise je od 18tich rokov, keď robila turistickú sprievodkyňu. V cestovnej kancelácií Satur pracuje od roku 1996. Začínala ako referentka a dnes ju už osem rokov vedie. Má dvoch synov.

 

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/vas-relax, menuAlias = vas-relax, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
26. december 2025 13:58