StoryEditor

Ako jazyk určuje myslenie

23.08.2004, 00:00
Najnovší výskum kmeňa z brazílskej Amazónie podporil názor z konca 30. rokov, že stavba a slovná zásoba jazyka môže určiť podstatu a obsah ľudského myslenia. Znovu sa tým oživuje ohnivá (nielen) vedecká diskusia.

Ak si chcú porozumieť ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi, najmä z iných lingvistických skupín, musia sa naučiť jazyk partnera alebo potrebujú tlmočníka. To je triviálne konštatovanie. Aj pri perfektnom zvládnutí cudzieho jazyka však často narazia na ťažko preložiteľné až nepreložiteľné výrazy, ba dokonca celé ich kategórie.
Extrémnu podobu to nadobúda v súvislosti s abstraktnými konštrukciami, aké sa vyskytujú najviac vo filozofii a v teológii. O problémoch s ich prevodom do miestne zrozumiteľnej podoby by mohli rozprávať kresťanskí misionári v exotických krajinách. Spôsobilo to mnohé z ich neúspechov, popri problematickosti podkopávania kultúrnej identity, a tým sebaúcty a sebaistoty iných etník.
Kľúčová otázka. Jestvujú v jednej kultúre pojmy, ktoré ľudia z inej kultúry jednoducho nedokážu pochopiť, lebo v ich jazyku chýbajú príslušné pojmy?
Áno, presvedčivo odpovedá v najnovšom čísle...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/veda-a-technika-1, menuAlias = veda-a-technika-1, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
03. máj 2024 20:57