Astronauti na obežnej dráhe okolo našej planéty sú zvyknutí na jej typickú, pre nás bežných obyvateľov priveľkú mierku: "V páse" má po obvode približne 40 tis. kilometrov, naprieč 12,7 tis. kilometrov. Pozemšťania, ktorí na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia navštívili Mesiac, rozšírili svoj "obzor" asi desaťnásobne, na takmer 400 tis. kilometrov. Nepriamo -- cez medziplanetárne sondy -- sme fyzicky dosiaľ obsiahli sféru takmer dvadsaťtisíckrát väčšiu, okolo siedmich miliárd kilometrov. Tá siaha tesne za hranice slnečnej sústavy, ktorá vymedzuje od Slnka najvzdialenejší úsek obežnej dráhy poslednej "oficiálne uznanej" veľkej planéty -- Pluta.
Teleskopické oči. Sféra našej fyzickej expanzie sa ešte dlho výrazne nezväčší. Zatiaľ totiž nedisponujeme nijakým pohonom kozmických lodí, ktorý by nás, či naše sondy, dopravil v čase rozumnom z hľadiska ľudského života ku hviezdam. Veď aj k tej najbližšej, Proxime Centauri, je tak ďaleko, že kilometre ako jednotky už nie sú vhodné. Leží 4,3 svetelného roka od n...
Zostáva vám 85% na dočítanie.