Spotreba energie v európskych štátoch každoročne narastá, a tým aj závislosť od dovozu ropy a plynu spoza hraníc Európskej únie. Z Kjótskeho protokolu vyplývajú pre EÚ záväzky, ktoré predstavujú zníženie skleníkových emisií o 8 % v porovnaní s rokom 1990, čo znamená zníženie spotreby ropy, uhlia a plynu.
Zo štatistík vyplýva, že dve tretiny energie, ktorá sa využíva v európskych budovách, predstavuje energia pre domácnosti, ktorých spotreba každoročne narastá v súvislosti so zvyšovaním životného štandardu, čo sa následne odráža vo väčšom využívaní vykurovacích a klimatizačných systémov.
Približne 10 miliónov kotlov v európskych domoch je starších viac ako 20 rokov, pričom ich výmena za nové by pomohla ušetriť asi 5 % energie využívanej za vykurovanie.
Využívaním účinnejších systémov a technológií by sa mohlo ušetriť až 30 -- 50 % energie určenej na osvetľovanie v kancelárskych priestoroch, komerčných budovách, zariadeniach voľného času a pod.
Zníženie spotreby energie
V novembri 2005 prijala Národná rada SR zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadväzuje na smernicu Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov č. 2002/91/EC (Energy Performance of Buildings) z decembra 2002. Základným cieľom prijatého zákona je podporovať lepšiu energetickú hospodárnosť budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym klimatickým podmienkam.
Dôsledkom bude zníženie spotreby energií v bytových a nebytových budovách bez potreby dodatočných veľkých finančných nákladov a tiež záväzná požiadavka vystaviť energetický certifikát o spotrebe integrovanej energie na nové a obnovované budovy. Certifikát bude musieť byť vystavený aj na každý prenájom alebo predaj bytovej a nebytovej budovy.
Všetky členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky, museli svoje právne predpisy pripraviť tak, aby nadobudli účinnosť 4. januára 2006.
"Známkovanie" budov
Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie. Určuje sa výpočtom a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého.
Energetickou certifikáciou sa budova zatrieďuje do energetickej triedy. Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov. Energetická certifikácia je povinná pri predaji, prenájme budovy, prípadne dokončení novej alebo významnej obnove existujúcej budovy. Inak je dobrovoľná.
Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno urobiť aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.
Uplatňovanie štandardov
Štandardy energetickej hospodárnosti budov sa budú uplatňovať na všetky nové budovy od januára 2006. Budovou na účely tohto zákona je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia. Budovou sa rozumie stavba ako celok alebo jej časť, ktorá bola projektovaná alebo zmenená na samostatné užívanie. Novou budovou na účely tohto zákona je budova, ktorej energetická hospodárnosť sa ovplyvňuje v projekte stavby alebo počas výstavby a existujúcou budovou je užívaná budova, ktorej energetická hospodárnosť sa dá vypočítať z údajov, ktoré sú známe alebo sa dajú zistiť prehliadkou a meraním. Pod významnou obnovou budovy rozumieme stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami (v zmysle stavebného zákona).
Pri veľkých budovách, t. j. celková úžitková plocha je väčšia ako 1 000 m2 bude potrebné ešte pred začiatkom výstavby posúdiť realizovateľnosť alternatívnych vykurovacích systémov a systémov na zásobovanie energiou. Dôraz na zvyšovanie energetickej hospodárnosti existujúcich "veľkých budov" bude kladený hlavne v prípadoch ich rozsiahlejších úprav alebo modernizácii.
Výnimka zo štandardov
-- kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia
-- budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky
-- priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
-- bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku
-- samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2
-- budovy a pamätníky úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo kvôli svojej osobitnej architektonickej alebo historickej hodnote, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad.
Pravidelná kontrola
V záujme znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie CO2, bude zavedený systém pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných zariadení.
Určia sa potrebné opatrenia, ktoré stanovia pravidelnú inšpekciu kotlov spaľujúcich neobnoviteľné kvapalné alebo pevné palivo s efektívnym výkonom od 20 kW do 100 kW. Takáto inšpekcia sa môže použiť aj v prípade kotlov využívajúcich iné palivá. Kotly s efektívnym výkonom nad 100 kW budú podliehať inšpekcii najmenej každé dva roky; pri plynových kotloch môže byť toto obdobie rozšírené na štyri roky.
Pri vykurovacích inštaláciách s kotlami s efektívnym výkonom nad 20 kW, ktoré sú staršie než 15 rokov, určia členské štáty potrebné opatrenia, ktoré stanovia jednorazovú kontrolu celého vykurovacieho zariadenia. Na základe tejto kontroly, ktorá bude obsahovať posúdenie účinnosti kotlov a objem kotlov v porovnaní s tepelnými požiadavkami budovy, experti poskytnú užívateľom radu nahradiť kotly, ďalšie modifikácie vykurovacieho systému alebo poradia alternatívne riešenie.
Primárnym motívom energetickej certifikácie budov je znižovanie spotreby energií, ako aj využívanie obnoviteľných zdrojov. Podstatným sekundárnym efektom bude však vplyv energetickej náročnosti nehnuteľností na ich trhovú hodnotu.