Po parlamentných voľbách vstúpilo do parlamentu 150 osôb, niektorí už mali skúsenosť s prácou poslanca z minulého volebného obdobia, niektorí ešte z čias federácie, iní vstupovali na pôdu zákonodarného zboru ako nováčikovia. Štyri roky však ukázali, že nič z toho nemá vplyv na to, či daná osoba v parlamente zotrvá celé štyri roky. Pozrime sa teda, ako a prečo sa od roku 1998 menilo zloženie NR SR a aké boli ďalšie osudy tých, ktorých občania pred štyrmi rokmi zvolili za poslancov.
Hneď na ustanovujúcej schôdzi opustili parlament Vladimír Mečiar a Peter Dvorský, ktorí sa vzdali mandátu. Prvý sa vzdal mandátu, aby sa poslancom mohol stať bývalý riaditeľ tajnej služby Ivan Lexa, operný spevák Dvorský kandidujúci za SOP svojím rozhodnutím umožnil vstup do NR SR Dušanovi Kovačičovi. Krátko na to prišlo k výmene ďalších 17 poslancov, ktorí viacerí začali vykonávať funkciu vyššieho štátneho funkcionára -- išlo o členov vlády, ďalšia skupina ôsmich poslancov bola vymenovaná na miesta štátnych tajomníkov.
1999 -- prvé nedobrovoľné odchody i návraty
Prvým poslancom, ktorý nedobrovoľne opustil svoje kreslo, bol v marci 1999 Peter Ďuračka (SDK), ktorému zanikol mandát po tom, ako si ho začal uplatňovať Ivan Rosival. Rosivala na jeho žiadosť odvolala vláda z postu štátneho tajomníka Ministerstva privatizácie SR. Cieľom tohto formálneho kroku bolo zbavenie mandátu jeho náhradníka Ďuračku, ktorý mal dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu a napriek politickému tlaku sa odmietol dobrovoľne vzdať poslaneckého kresla. Krátko po Ďuračkovom odchode sa vzdal mandátu Ján Smerek (HZDS), ktorého nahradil Jozef Tarčák. Oficiálnym dôvodom Smerekovho odchodu bola časová zaneprázdnenosť, keď sa nestíhal naplno venovať hospodárskej aj politickej činnosti. Povolebný vyjednávač HZDS, ktorý sa neúspešne pokúsil na jeseň 1998 zostaviť vládu, potom určitý čas pôsobil vo Východoslovenských železiarňach Košice. V čase vlády Vladimíra Mečiara bol Smerek prezidentom VSŽ. V marci výmeny v zložení parlamentu pokračovali: funkcie sa vzdali Juraj Hraško (SDĽ) a Miroslav Mikolášik (SDK), čo otvorilo cestu medzi poslancov pre Pavla Hajdúka a Branislava Oravu. Mikolášik sa stal slovenským veľvyslancom v Kanade, Hraško vo Švajčiarskej federácii. Po dvoch týždňoch strávených v zákonodarnom zbore si mandát prestal uplatňovať I. Rosival, ktorého vystriedala Eva Rusnáková. Rosival sa vrátil na post štátneho tajomníka MP SR. V máji 1999, keď bolo jasné, že sa stane prezidentom republiky, sa vzdal mandátu Rudolf Schuster (SOP), vystriedala ho Katarína Čižmáriková. Po obvineniach z afér v súvislosti so zrušením tendra na licenciu pre mobilnú sieť GSM 1800 a výberom poradcu pre privatizáciu telekomunikácií podal demisiu Gabriel Palacka (SDK). Po jeho návrate opustil NR SR náhradník Milan Gaľa. V októbri odstúpil z funkcie ministra hospodárstva, zároveň sa vzdal aj poslaneckého mandátu Ľudovít Černák (SDK). Aj keď pri odchode tvrdil, že priemerná životnosť ministra hospodárstva je jeden rok, jeho nástupca Ľubomír Harach (SDK) vydržal v ministerskom kresle do konca volebného obdobia. Vďaka Harachovmu odchodu z NR SR sa medzi poslancov zaradil Stanislav Škoda.
2000 -- (takmer) nič sa nedeje
V januári 2000 nastúpil Lajos Mészáros (SMK) do funkcie sudcu Ústavného súdu SR a v kresle ho vystriedal Miklós Fehér. Júl 2000 znamenal dočasný koniec poslaneckej kariéry pre Vladimíra Bajana, keďže Tibor Šagát (SDK) si po odchode z funkcie ministra zdravotníctva začal uplatňovať svoj mandát. Šagát svoju abdikáciu vnímal ako vyvodenie politickej zodpovednosti po udalostiach súvisiacich s ochorením a hospitalizáciou prezidenta Schustera. V ministerskom kresle ho vystriedal Roman Kováč (SDK) a V. Bajan sa po dvoch mesiacoch vrátil medzi poslancov. V čase, keď sa objavili úvahy o tom, že šéf TV Markíza plánuje založiť vlastnú stranu, sa vzdala mandátu jeho manželka Viera Rusková (SOP), ktorá sa vrátila do televízie, kde sa rozhodla pracovať ako vedúca vydania v redakcii spravodajstva. V parlamente ju vystriedal Peter Finďo.
2001 -- návraty ministrov a rošády veľvyslancov
Začiatok roku 2001 znamenal návrat Pavla Kanisa (SDĽ) do parlamentu. Kanis sa vrátil po tom, ako sa vzdal funkcie ministra obrany, keď bol kritizovaný, že nedokáže objasniť okolnosti financovania svojho rodinného domu. Kritizovaná bola aj personálna politika rezortu, ktorý spravoval. Jeho náhradník Anton Hoffmann si od "poslancovania" oddýchol len na mesiac, keď vystriedal v kresle Ladislava Balleka. Ten nastúpil na post veľvyslanca SR v Českej republike, jeho predchodca Jozef Stank zas nahradil v ministerskom kresle Kanisa. V máji, po odvolaní z postu podpredsedu vlády pre európsku integráciu po tzv. kauze eurofondy, sa do NR SR vrátil Pavol Hamžík, odišiel náhradník P. Finďo. Poslaneckého kresla sa vzdal Peter Zajac (SDK), ktorý odišiel pôsobiť na vysokú školu v Nemecku. Dôvodom na odchod z politiky však bola aj nespokojnosť s vývojom v Demokratickej strane, ktorej bol v tom čase ešte členom. Zajacov mandát obsadil Alexander Slafkovský. V máji 2001 opustil vládu Ladislav Pittner. Dôvodom na jeho abdikáciu bola kritika, že ním spravovaný rezort nedokázal vyriešiť viaceré politické a ekonomické kauzy. V kresle ministra vnútra ho vystriedal Ivan Šimko, náhradníkom v tejto rošáde bol Peter Kresánek. Na miesto vicepremiérky pre európsku integráciu bola vymenovaná Mária Kadlečíková a P. Finďo sa opäť vrátil medzi poslancov. V auguste 2001 úmrtím poslanca Jozefa Zlochu (HZDS) zanikol jeho mandát, vystriedal ho Peter Chudík. V novembri sa s parlamentom rozlúčil Ján Šimko (SOP-LDÚ-SZS), keďže si mandát začal uplatňovať Ľudovít Macháček, ktorý dovtedy pôsobil vo funkcii vedúceho Kancelárie prezidenta SR. Táto výmena bola výsledkom rastúceho napätia v SOP, kde Šimko ako predseda poslaneckého klubu mal spor s predsedom strany P. Hamžíkom. Nástrojom, ako eliminovať Šimkov vplyv, bol Macháčkov návrat do parlamentu, aj keď sa hneď zaradil medzi nezávislých poslancov. V decembri 2001 zomrel poslanec Dušan Slobodník (HZDS), vystriedal do Gabriel Karlín.
2002 -- odchádzajú tvorcovia strán a šéfovia VÚC
Veľké zmeny v zložení NR SR prišli so začiatkom roku 2002. Mandát si začali uplatňovať Roman Šipoš (SDĽ) a Brigita Schmögnerová (SDĽ, neskôr nez.), čo znamenalo koniec pre Ľubomíra Dzuráka a Milana Benkovského, ktorý sa však do parlamentu vrátil v marci, keď sa B. Schmögnerová vzdala mandátu. Šipoš sa do parlamentu vrátil z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Tejto funkcie sa vzdal po tom, ako neuspela jeho kandidatúra na post predsedu SDĽ. Schmögnerová podala demisiu po tom, ako ju stranícky aparát ľavicových demokratov navrhol odvolať. Najskôr pomáhala pri vzniku Sociálnodemokratickej alternatívy, v súčasnosti pôsobí vo funkcii výkonnej tajomníčky Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov v Ženeve. Ešte v januári však parlament opustili Rudolf Bauer (KDH), Jozef Tarčák a Peter Chudík (obaja HZDS), ktorí boli v regionálnych voľbách zvolení za predsedov vyšších územných celkov. Bauer v Košickom kraji, Tarčák v Žilinskom a Chudík v Prešovskom kraji. V poslaneckých laviciach ich vystriedali Marcela Pčolinská, Vladimír Pavelka a Bartolomej Bak. V marci 2002 sa mandátu vzdal poslanec HZDS Pavel Kandráč, ktorého poslanci zvolili za prvého verejného ochrancu práv. Kandráča nahradila Jarmila Michalovová. Z parlamentu odišiel na základe vlastného rozhodnutia aj Jozef Kalman (HZDS), toho vystriedal Ľuboš Lackovič. Kalman sa vzdal mandátu, pretože sa rozhodol naplno venovať založeniu nového ľavicového subjektu, ktorým je Ľavý blok. Úplne poslednou zmenou v zložení NR SR bol návrat Milana Ftáčnika (nez.) a odchod jeho náhradníka Ľubomíra Andrassyho (SDĽ). Ftáčnik podal demisiu po tom, ako sa rozhodol pracovať na založení novej politickej strany, kreslo ministra školstva si však nárokovala SDĽ.
StoryEditor