Slovník obľúbených módnych výrazov politickej elity na Slovensku už dlhší čas preferuje najrôznejšie spojenia typu: "pokračovať v uskutočňovaní reformy, vyvíjať reformné úsilie, zavŕšiť reformný proces, dávať priestor reformný silám" a podobne. Svojím spôsobom sa dobre počúvajú a navyše v podtóne obsahujú jemne naznačovaný optimizmus akýchsi bližšie nešpecifikovaných zmien k lepšiemu najmä v ekonomickej oblasti. Označiť niekoho prívlastkom "reformný" sa dokonca stalo istou formou pozitívneho ocenenia a visačkou politicky uznávanej najvyššej kvality. Nuž, čo -- móda je móda a v politickej publicistike sa toho v tomto smere v dohľadnom čase asi veľa nezmení. Ide len o to, aby v prípade uvedených slov a slovných zvratov, ktoré tak prijemne ladia uchu, čas od času aspoň trochu niekto dešifroval ich obsah. Aby, keď už majú čosi ľuďom povedať -- obrazne povedané - neduneli prázdnotou.
V tejto súvislosti by bolo z pohľadu vývoja našej spoločnosti, iste, zaujímavé položiť si otázku, čo vôbec rozumieť pod slovom reforma. Slovníky cudzích slov ním spravidla označujú: zmenu, úpravu alebo organizované úsilie s cieľom niečo zmeniť. Robia to pritom bez znamienka plus a mínus. Akiste sa zhodneme na tom, že nami chápaná reforma by nemala byť zmenou len tak sama pre seba, čiže zmena za každú cenu, ale taký pohyb, ktorý bude systémovou zmenou prinášajúcou spoločenský a ekonomický benefit. V oblasti hospodárstva by to malo byť ešte asi prísnejšie a za označenie reforma by sa mala akceptovať iba taká systémová zmena, ktorá prináša ekonomicky merateľné efekty k lepšiemu. Videné pod týmto zorným uhlom však viaceré systémové "reformné" zmeny, ktoré by mali viesť k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku, takéto ohodnotenie môžu dostať len veľmi ťažko. Platí to napríklad o prudkých cenových pohyboch plynu a energií, ktoré sú ako povedal predstaviteľ jednej metalurgickej firmy skôr trestom za to, že na Slovensku niekto niečo vôbec vyrába.
Slovom ukazuje sa, že reformná rétorika je jedná vec, skutky druhá. Za reformu totiž sotva možno označiť "hasenie" hrozby rozpočtového deficitu, ktoré sa premieta do miestami až zúfalých výkrikov v podobe reštrikčných opatrení v oblasti dopravy, zdravotníctva a v sociálnej sfére. Až do sféry čierneho humoru tak možno povedzme zaradiť úvahu zaťažiť povinnou platbou ošetrenie u zubára s argumentáciou, že na problémy s chrupom sa neumiera. Podľa tejto logiky, ani na kratšiu chôdzu sa neumiera -- zrušme teda mestskú dopravu a väčšinu lokálnych spojov. To sa už sčasti aj navrhuje - dokonca s tým, že ekologickejšiu železničnú dopravu majú nahradiť autobusy. Verbálne tiež nejde podporovať zahraničný obchod a likvidovať fond na jeho podporu, podchvíľou meniť koncepcie SARIA a znižovať prostriedky v rozpočte na jeho činnosť, ani sa pri každom nepríjemnom opatrení alibisticky odvolávať na vyšší záujem Európskej únie. Ten si v Európe účinne ustrážia aj bez nás. Nielen, že to vyvoláva zbytočnú averziu, ale zároveň vytvára dojem, že skutočné systémové myslenie obhajujúce záujmy podnikateľského prostredia na Slovensku absentuje. A to, myslím si, nechce nikto z nás.
StoryEditor