Témy plánované na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody na druhý polrok 2003 boli hlavnými bodmi rokovania valného zhromaždenia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktoré sa pod vedením Michala Ľacha uskutočnilo v Konzultačno-informačnom centre energetiky na Konventnej ul. v Bratislave. Ako v tejto súvislosti povedal na následnej tlačovej konferencii prítomným novinárom, zamestnávatelia vo vzťahu k vláde kladú dôraz najmä na prípravu národohopodárskej stratégie SR, priemyselnej politiky SR, zvládnutie prechodu ekonomiky SR do štruktúr EÚ, nové znenie zákona o regulácii sieťových odvetví, daňovú reformu, reformu sociálneho a zdravotného systému, ako aj reformu verejnej správy a aktuálne problémy slovenského agrokomplexu.
Podľa M. Ľacha vláda môže pri integrácii do európskych štruktúr počítať s podporou obyvateľstva aj zamestnávateľov. Táto podpora by sa však nemala zamieňať s bianko šekom na niektoré jej rozhodnutia. Napríklad z hľadiska našej podnikateľskej verejnosti sa podľa jeho názoru stáva smerodajným to, do akej miery nám bude vytvárať podmienky na rast konkurenčnej schopnosti s európskym prostredím. Cenové rozhodnutia ňou menovanej inštitúcie o plyne a energiách, zvýhodňujúce nových zahraničných vlastníkov v sieťových odvetviach, takými rozhodne neboli. Otázna je aj šoková terapia v ďalších oblastiach hospodárskeho života, ktorá môže sťažiť východiskové pozície našich výrobcov pri vstupe do EÚ, čo bude už samo osebe záťažou.
V tomto duchu sa podľa M. Ľacha dá hovoriť aj o navrhovaných zmenách spotrebných daní, ktoré nie sú podľa zamestnávateľov v súlade s dohodnutými prístupovými krokmi Slovenska do EÚ. Vo viacerých ohľadoch ideme ďalej ako nám to určujú rámce stanovené Európskou úniou. Za také možno, napríklad, označiť sadzby spotrebných daní na pohonné látky, ktorých zvýšenie zasiahne celú podnikateľskú obec. Podobné účinky majú aj neočakávane sa meniace podmienky podnikania v priebehu jedného roka, čo sa už odráža aj v nižších tržbách a v konečnom dôsledku i v nižšom výbere dane z pridanej hodnoty. Zamestnávatelia argumentujú aj vyšším a rýchlejším zvýšením spotrebnej dane na cigarety od júla, napriek tomu, že únia poskytla prechodné obdobie do 1. januára 2009. Až na jeho konci sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť minimálnu úroveň spotrebnej dane EÚ. Slovom, vláda by podľa M. Ľacha po politických peripetiách s otáznikmi o vstupe do EÚ, ktoré sú už za nami, mala konečne viac sústrediť na potreby svojich podnikateľov, ktorí sú hlavnými tvorcami hodnôt spoločnosti.
StoryEditor