Archeologické objavy bývajú trojaké. Prvé sú výsledkom cielených vykopávok. Druhé odhalenia čohosi zapadnutého v depozitoch múzeí, alebo vo verejnom či ilegálnom obchode so starožitnosťami. A napokon za tretie vďačíme "pani Náhode". Sem patria aj staroveké rukopisy z kláštora koptských kresťanov pri hornoegyptskom meste Nág Hamádí.
Hlasy z mladosti kresťanstva. Koptami v neskorej antike nazývali pôvodných obyvateľov Egypta. Dnes sa tak volajú tamojší kresťania bez rozlíšenia etnickej príslušnosti, asi desatina obyvateľstva. Koptčina je helénistická verzia jazyka faraónov, ktorá sa vyvinula po invázii Alexandra Veľkého do Egypta roku 332 pr. n. l.. Ako hlavný jazyk ju nahradila arabčina, keď Egypt roku 640 dobyli moslimovia. Prežíva ako liturgický jazyk koptskej cirkvi, tak ako staroslovienčina v pravoslávnej. Koptská cirkev sa v závere staroveku odštiepila od gréckej katolíckej. Kopti majú vlastné písmo a pozoruhodné výtvarné umenie. Ich kultúra sa najviac vyvíjala od 4. do 7. storočia. Ako prví zakladali kláštory s knižnicami. Časť jednej sa našla pri Nág Hamádí. Príslušné artefakty vedci datovali do 4. storoči...
Zostáva vám 85% na dočítanie.