Slováci si vlani zbytočne vybrali v lekárňach až 60 ton liekov. Toľko odpadu zozbieral z 2 046 lekární po celom Slovensku Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý ich zlikvidoval v spaľovni. Štátny rozpočet to stálo 234,3 tisíca eur. Podľa odborníkov je za tým slabá regulácia spotreby liekov.
„Určite tu zohráva rolu aj návyk pacientov, ale ich by som za to až tak nevinil. Žiaden lekár by sa nemal nechať vmanipulovať do situácie, že mu pacient povie, aký chce liek a on mu ho predpíše,“ hovorí Branislav Sepeši, prezident Fóra nezávislých názorov. Práve fórum zhruba pred dvomi rokmi otvorilo tému zbytočného predpisovania liekov lekármi, ktorí sú motivovaní farmafirmami. „Nijako sa to nemení. Korupčné praktiky farmaceutických firiem pokračujú naďalej,“ hodnotí s odstupom času Sepeši.
„Pýtajte sa lekára“
Ako dodal, kým sa neurobia rázne kroky a neprestanú sa na recepty predpisovať aj konkrétne názvy liekov, nemožno očakávať zmenu. Exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) sa svojho času snažil zaviesť „čistú“ generickú preskripciu, podľa ktorej by lekári na predpisoch uvádzali iba účinnú látku lieku. Po veľkej vlne nevôle lekárov od toho nakoniec ustúpil.
Priechodné to nie je ani za súčasného vedenia, podľa ktorého by to zníženie spotreby liekov neprinieslo. Martina Lidinská z tlačového oddelenia rezortu hovorí, že sa to snažia zabezpečiť inak. „Racionalizáciou indikačných a preskripčných obmedzení a pomocou projektu Pýtajte sa lekára, ktorou sa snažíme nastaviť diskusiu medzi lekárom a pacientom tak, aby sa pacient zaujímal o to, či je množstvo liekov, ktoré užíva, adekvátne jeho zdravotnému stavu.“ Lidinská pripomína, že kontrolným mechanizmom sú aj zdravotné poisťovne, ktoré prostredníctvom svojich revíznych lekárov sledujú predpisovanie liekov.
Vyhadzujú aj kozmetiku
Zber nespotrebovaných liekov z lekární prebieha dvakrát do roka, na jar a jeseň. Kým v roku 2011 bolo zlikvidovaných necelých 85 ton liekov, vlani 60 ton. „Pokles v množstve odpadu nastal z dôvodu, že jesenný zber liekov bol vykonaný len v lekárňach s najväčším množstvom odpadu. Vo všetkých lekárňach bol vykonaný potom jarný zber 2013,“ vysvetlila hovorkyňa štátneho ústavu Jana Rajnohová. Odhliadnuc od toho podľa nej množstvo odpadu stále narastá a nepomáha ani vzdelávanie ľudí ako nespotrebované lieky správne odovzdať do lekárne.
Aké lieky najčastejšie končia v koši, sa podľa Rajnohovej presne určiť nedá, keďže sa v lekárňach netriedia.
Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ však hovorí, že ľudia tam často hádžu aj iný tovar ako lieky. „Ľudia si myslia, že všetko, čo u nás kúpia, tam môžu odhodiť. Je tam potom aj veľa kozmetiky, detskej výživy alebo zubné pasty. Možno 30 percent odpadu, ktorý mne donesú do lekárne, tam nemá byť.“