Kľúčová otázka dneška je jednoduchá: ako vyrobiť elektrinu? Obnoviteľné zdroje energie u nás predstavujú necelé štyri percentá z celkového podielu energie. V ich vývoji sme na štartovacej čiare. Hoci potenciál máme na ich plné využitie, na niektoré z nich sme doteraz pozabudli.
Slovensko sa rozhodlo znížiť svoju závislosť od dováženej energie zo zahraničia investovaním do obnoviteľných zdrojov energie. Priorita je stanovená už dlhodobejšie. Náš terajší zhruba štvorpercentný podiel energie z alternatívnych zdrojov totiž zastupuje vo veľkej miere využívanie vodnej energie. Podiel obnoviteľných zdrojov v energetickej bilancii je na Slovensku naďalej nízky, avšak nezodpovedá našim podmienkam.
V susednom Rakúsku napríklad biomasa, ktorú tvorí drevo, bioplyn či bionafta, predstavuje až 12 percent z celkovej spotreby z celkového energetického podielu, u nás je to necelé percento. Okrem toho v Rakúsku, ktoré je rovnako chudobné na domáce zdroje fosílnych palív a má podobné klimatické podmienky ako Slovensko, je inštalovaných viac ako milión štvorcových metrov slnečných kolektorov. Slovensko len nedávno prekročilo hranicu 20-tisíc štvorcových metrov. Napriek tomu surovín a potenciálu na novú zelenú energiu máme dostatok.
Vietor zatiaľ neovládame
Potrebné sú však nové technológie, ktoré môžu prísť s plánovanými investíciami. Na najbližšie tri roky sme vyčlenili 11 miliárd korún, pričom na nedostatok prírodných zdrojov sa sťažovať nemôžeme.
V súčasnosti je v susednom Rakúsku inštalovaných zhruba tisíc veterných turbín. Slovensko s podobnými klimatickými podmienkami v súčasnosti disponuje len piatimi, ktoré vyrábajú vyše päť megawattov. Predbežné plány, s ktorými investori na Slovensku prichádzajú, počítajú v nadchádzajúcom období s tristo veternými stanicami v tridsiatich rôznych lokalitách krajiny.
Terajšie elektrárne však vstupujú do tematiky s narážkami na nízku spoľahlivosť veterných elektrární. Podľa všetkého práve napojenie veterných elektrární na spoločné rozvodové siete spôsobovalo výpadky elektriny v Nemecku.
Z V4 stále posledný
Už dnes sú však v príprave niektoré projekty slovenských veterných turbín. Najväčší projekt zatiaľ ohlásila rakúsko-slovenská spoločnosť Energo-Wind, ktorá plánuje u nás postaviť približne štyridsať veterných staníc takmer za štyri miliardy korún. Investície do veterných parkov na Slovensku zvažuje aj Enel, ktorý vyhodnocuje možnosť výstavby 104-megawattového parku.
Napriek pripravovaným projektom Slovensko nevyužíva svoj potenciál energie z vetra. Podľa Európskej rady pre obnoviteľné zdroje máme veľmi stabilné a dobré veterné podmienky. Podľa investorov je však dôležité, aby bol pre investorov do veterných elektrární zákonom zaručený prístup do distribučnej sústavy.
Zatiaľ u nás fungujú tri veterné parky s inštalovaným výkonom päť megawattov. Z V4 sme na energiu vetra pozabudli doteraz najviac. Českí susedia totiž dosahujú 50 megawattov, v Maďarsku 60 megawattov, na Ukrajine 80 megawattov a v Poľsku 150 megawattov. Plnohodnotnému porovnaniu sa tak vzďaľuje Rakúsko s 1 000 megawattmi, ako aj líder veternej energie Nemecko s výkonom viac ako 20-tisíc megawattov.
Spoľahnutie na biomasu
Výber obnoviteľných zdrojov sa však nekončí pri vetre. Podľa vládnej stratégie by sme mali investovať aj do využívania bioplynu a rozšíriť vodné projekty. Najviac investícií však dostane oblasť získavania energie z biomasy, kam má smerovať 4,2 miliardy korún. V tomto segmente by sme mali najväčšiu výrobu, a to takmer 500 gigawatthodín. V najbližších rokoch preto pôjde o najvýznamnejší obnoviteľný zdroj.
Ukončenou kapitolou v tomto smere nie sú ani vodné elektrárne, na ktorých doteraz Slovensko stavalo svoj obraz o obnoviteľných zdrojoch energie. Plánuje sa do nich investovať zhruba 1,8 miliardy korún. Pomôcť nám majú aj granty európskej únie, ktoré môžu u nás popri vode podporiť aj investovanie do biomasy a slnka. Na tieto obnoviteľné zdroje totiž budú vyčlenené štrukturálne fondy únie až do roku 2013. Veterná energia však u nás zatiaľ zostala mimo zoznamu európskych stimulov. Podľa únie to súvisí s malým potenciálom v získavaní energie z vetra.
Potenciál veternej energie (v megawattoch)
Košická nížina 1 200
Popradská nížina 70
Liptovská nížina 30
Dunajská nížina 200
Levická nížina 126
Zdroj: HN