Devätnásť miliónov ton ropy a nemalé znečistenie vzduchu môže Európe do roku 2010 ušetriť dnešné dodržiavanie direktívy o používaní biopalív. Slovensko spolu s ostatnými krajinami pristúpilo na cestu trvalého zvyšovania biopalív na európskom trhu. Nové technológie, najmä v kľúčovej doprave, sa plánovaným zmenám nateraz prispôsobujú postupne. Doprava je totiž naďalej najväčším hráčom na podielovom koláči. Takmer šesť percent, ktoré prijatá direktíva stanovila do roku 2010 ako podiel biopalív na trhu, je totiž referenčnou hodnotou z energetického obsahu všetkých benzínov a nafty v doprave. Európa na dosiahnutie svojich cieľov bude potrebovať až 28 miliónov ton bionafty.
Percentá narastajú
Kým v zlomovom roku 2003 biopalivá tvorili len asi 0,3 percenta naftovej a benzínovej spotreby v Európskej únii v tomto roku ich hodnota prekročí tri percentá. Takto stanovené normy Slovensku zaisťujú narastajúci dopyt po MERE.
Šéf Slovenského zväzu olejninárov Ladislav Maďar odhaduje, že pestovateľská výmera repky by sa tak postupne mohla zvýšiť až na 200-tisíc hektárov. Napriek tomu vo väčšine ostávame len pri produkcii, pričom napríklad technológie v automobilovom priemysle už naplno počítajú s využívaním biopalív.
Biopalivá sú veľkou výzvou pre autá z dvoch dôvodov - ponúkajú alternatívu fosílnym palivám a pomáhajú redukovať skleníkové plyny. Prvé autá na etanol spustil v tomto roku PSA Peugeot Citroën, pričom používať biopalivá v motoroch svojich áut umožňuje už od marca 1998. Dnes totiž môžu naftové motory francúzskej značky spaľovať zmes zloženú z 30 percent metylesteru rastlinných olejov. Benzínové motory si dokážu poradiť so zmesou s 10 desiatimi percentami etanolu.
Nové možnosti
Biopalivá však možno používať aj iným spôsobom. V benzínových motoroch upravených na spaľovanie až 85 percent biozložiek. Znamená to buď úpravu motora, alebo nové autá prispôsobené novému typu paliva.
K tomu sa dopracovala už aj Brazília, ktorá už niekoľko rokov predáva autá na benzínovo-etanolový pohon. Juhoamerická krajina totiž patrí k svetovým producentom MERA.
V tomto roku s podobným krokom prišiel Peugeot, na ťahu však ostávajú distribútori a predajcovia biopalív.
Všetko sa však začína u výrobcov pohonných látok. Tí sú ale určovaní legislatívou, ktorá je nastavená na najbližších trinásť rokov. Aj preto radikálne skoky v oblasti biopalív nemôžeme uskutočniť.
"Rafinéria primiešavaním biokomponentov do motorových palív iba napĺňa európsku a slovenskú legislatívu. Primiešavanie biozložky je povinné pre všetky krajiny únie," tvrdí Anton Molnár, hovorca Slovnaftu. Dodáva, že podľa legislatívy distribútori majú primiešavať najmenej dve percentá biozložky a najviac päť percent. Do rozvoja biopalív skupina investovala tri milióny dolárov, ktoré má smerovať aj do spustenia pilotného výrobného závodu. "Skupina MOL chce do budúcnosti podporovať také riešenia, ktoré povedú k skutočnej ochrane životného prostredia. Preto bude v rámci výskumu v rokoch 2007 až 2009 najdôležitejšie sústrediť sa na vývoj biopalív druhej generácie, ktorých primárnym zdrojom nie sú poľnohospodárske plodiny," objasňuje Molnár.
Možno očakávať, že s vývojom biopalív bude pribúdať aj nových výrobných závodov. Najväčším producentom MERA je u nás závod Palma-Tumys. Vo výrobe bioetanolu je dominantná firma Enviral.
Nové technológie v oblasti pohonných látok majú pre Európu aj iný význam. Brusel si od nástupu biopalív sľubuje aj zmiernenie závislosti od dovozu ropy.