Remeselníkom, SZČO či iným živnostníkom, ktorých sa týkajú povinné mesačné alebo štvrťročné preddavky na daň z príjmu, sa v novom roku v tejto administratíve uľaví. Umožní im to novela zákona o dani z príjmov, pretože zvýšila daňovú hranicu, nad ktorou vzniká povinnosť spomínané preddavky platiť. „Po novom si tak namiesto priebežného platenia dane počas roka splnia túto povinnosť len jednorazovo nasledujúci rok v marci,“ hovorí účtovná poradkyňa Veronika Dubielová. Ako dodáva, základ pre platenie preddavkov sa podľa zákona zdvihol pre fyzické osoby z pôvodných 1 659,70 eura na sumu 2 500 eur.
Jozef Kerekréty už takmer dvadsať rokov pracuje ako konzultant v potravinárstve. Je SZČO. Popri svojej živnosti si platí aj účtovníčku a príležitostne zamestnáva niekoľkých dohodárov – študentov. „Viac než polovicu zákaziek mám v zahraničí. Dohodárom platím výkony, ak potrebujem preklad odborných materiálov alebo ,vypilovanie’ svojho odborného anglického či nemeckého textu,“ vysvetľuje.
Ako živnostník si však uvedomuje, že po legislatívnych zmenách v práci dohodárov od januára 2013 bude musieť doterajšiu prax zmeniť. „Napríklad preddavky na daň som doteraz neplatil, lebo som nemal príslušný základ dane. Mám množstvo položiek, ktoré ho znižujú – veľa cestujem a nemálo stojí aj odborná literatúra, školenia a audítorské skúšky,“ vysvetľuje. No v roku 2013 to už bude iné. Kerekréty zvažuje, či vôbec zamestnávať dohodárov, na ktorých sa začnú vzťahovať odvody. Lebo pre SZČO budú nevýhodní. Práce, ktoré doteraz robili oni, zrejme presunie na seba.
Ak však konzultant prestane platiť dohodárov, jeho základ dane bude vyšší a je možné, že dosiahne hranicu, pri ktorej sa naňho začnú vzťahovať preddavky. Ale ani to sa nestane – paradoxne práve vďaka spomínanému zvýšeniu hranice pre platenie preddavkov. Keďže zákon ich limit zvýši, táto povinnosť ho nezasiahne a daň bude môcť platiť bez preddavkov, raz ročne.
Aj v takomto prípade, keď sa prejavuje účinok iného predpisu, môžu zmeny v preddavkových pravidlách uľahčiť situáciu najmä malým podnikateľom a SZČO. Mnohí z tých, ktorí preddavky doteraz platia a príjmová hladina sa im podstatne nezmení, v novom daňovom období „spadnú“ pod limit. Vďaka tomu môže pribudnúť časť živnostníkov aj SZČO, ktorá sa zbaví platenia preddavkov na daň. Budú tak mať k dispozícii vyšší prevádzkový kapitál a zníži sa im administratíva.
Vybrané zmeny, ktoré prináša novelizovaný zákon o dani z príjmov
| Odkladanie daňových priznaní | |
| Dnes Fyzická a právnická osoba Už dva roky je možné odložiť daňové priznanie o tri mesiace, prípadne až o 6 (ak sú súčasťou priznania aj príjmy zo zahraničia), len prostredníctvom oznámenia – bez žiadosti na daňovom úrade. |
Od roku 2013 Fyzická a právnická osoba Novelou zákona sa situácia vrátila do stavu spred 2 rokov: ruší sa odkladanie priznania prostredníctvom oznámenia. Predĺžiť lehotu na podanie o 3 mesiace je možné len vtedy, ak súčasťou budú aj príjmy zo zahraničia – vtedy sa bude dať aj opätovne predĺžiť už predĺženú lehotu o ďalšie 3 mesiace, ale len na základe žiadosti*. |
| * Z formulácie prechodného ustanovenia v zákone nie je jasné, či uvedená zmena platí už pre daňové priznania za rok 2012 alebo až za ďalší rok 2013. | |
| Preddavky na daň z príjmov | |
| Dnes Fyzická osoba Zdaňuje ich sadzbou 19 %. Platí ich, len ak posledná daň presiahla sumu 1 659,70 eura (štvrťročné preddavky) alebo 16 596,96 eura (mesačné preddavky). Do konca marca 2013, teda do konca štandardného preddavkového obdobia, sa na tom nič nemení. Právnická osoba Ak jej daň za predošlé obdobie presiahla sumu 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura, platí štvrťročné preddavky a ak presiahla 16 596,96 eura, platí preddavky mesačne. |
Od roku 2013 Fyzická osoba Hranica na určenie preddavkov sa zvýši na 2 500 eur, čo začne platiť od nového preddavkového obdobia – od 2. apríla 2013. V starom preddavkovom období sa uplatní jednotná sadzba 19 %, v novom (od apríla 2013) dve sadzby: 19 a 25 %. Právnická osoba Žiadne zmeny v limitujúcich sumách nenastanú. |
| Poskytnutie 2 % | |
| Dnes Fyzická osoba Môže ich poukázať prostredníctvom daňového priznania alebo prostredníctvom zamestnávateľa cez vyhlásenie o poukázaní. Minimálna suma je 3,32 eura. Právnická osoba V lehote na podanie priznania musí poskytnúť vybranej neziskovke finančný dar v hodnote najmenej 0,5 % zaplatenej dane a daňový úrad vtedy poukáže 2 % zo zaplatenej dane*. Ak to nechce urobiť, musí v priznaní uviesť, že dar neposkytne a daňvý úrad poukáže neziskovke iba 1,5 %. Minimálna suma je 8,30 eura. |
Od roku 2013 Fyzická a právnická osoba Nič sa nemení. |
| *Ak sa právnická osoba rozhodne darovať finančný dar vo výške 0,5% dane, prijímateľ spolu so sumou, ktorú mu pošle daňový úrad, môže získať finančné prostriedky až vo výške 2,5 % zaplatenej dane. | |
| Zdanenie dividend spred roka 2004 | |
| Dnes Právnická osoba Dividendy spred roka 2004 sa zdaňujú sadzbou 19 %. |
Od roku 2013 Právnická osoba Zavádza sa samostatný základ dane, ktorý tvoria dividendy obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, pričom o ich vyplatení rozhodlo valné zhromaždenie po 31. 12. 2012 *. Sadzba dane je 15 %**. Nová úprava je oproti starej výhodnejšia, ale len pre dividendy vyplatené do konca roka 2013. |
| * okrem podielov na zisku spoločníkov, verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. ** Vyššie uvedené neplatí, ak sa dividenda vyplatí daňovníkovi so sídlom v inom štáte EÚ, ktorý má v danom čase aspoň 10 % priamy podiel na ZI platiaceho subjektu, alebo ak sa vyplatí daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR od subjektu, ktorý má sídlo v inom štáte EÚ, pričom daňovník ma v čase výplaty aspoň 10 % priamy podiel na ZI platiaceho subjektu. |
|
| Zdravotné odvody z dividend | |
| Dnes Fyzická osoba Z dividend odvádza odvody vo výške 10 %, prvýkrát ich bude platiť (v ročnom zúčtovaní za rok 2012) v roku 2013. Toto poistenie sa zaplatí pri podaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia z príjmu nad 329,06 eura za rok. |
Od roku 2013 Fyzická osoba Zvyšuje sa sadzba poistného z 10 % na 14 % z vymeriavacieho základu. Zavádza sa separátny strop – osobitný vymeriavací základ z príjmu z dividend (pre rok 2013 = 94 320 eur. Zavádza sa aj mesačný preddavok poistenia z príjmu z dividend. Vypočíta a odvádza ho za poistenca platiteľ dividend. |
| Zdroj: Účtovná jednotka, Centire, Mazars, Agrico, FR SR, ZPS | |
| ANKETA: Vítate vyššiu hranicu preddavkov na daň z príjmu? | ||||
| Bystrík Pripko, spolumajiteľ, Kamenárstvo Pripko | Viola Kromerová, generálna sekretárka, Slovenský živnostenský zväz | Zdenka Zuzaková, predsedníčka, Živnostenské spoločenstvo pracovníkov holičstva, kaderníctva, kozmetiky, pedikúry a manikúry | Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti | Peter Janík, dizajnér a klenotník |
| Preddavky som platil naposledy pred niekoľkými rokmi, a teraz už nie, ale tým, čo platia, to isto pomôže. Lebo peniaze, ktoré by ste mohli používať pre firmu, musíte zaplatiť štátu. Pomôže im to, ale najprv musia dosiahnuť taký zisk, aby dosiahli určenú hranicu. A keď ho už dosiahnu, musia zase zaplatiť preddavky na dlhšiu dobu, takže s peniazmi nemôžu hýbať, a potom si musia peniaze od štátu pýtať zase späť. Ja som platil pred pár rokmi preddavky, a potom som si ich pýtal naspäť. Človek vie, že má niekde peniaze, a pritom ich nemá v rukách. Prežili sme to, ale je to, ako keby ste zaplatili dvoje dane. Mal som aj kolegu, ktorý nakupoval materiál v Taliansku a vyšiel mu veľký zisk. Zaplatil daň a vysoké preddavky, boli z toho aj vyššie odvody a zostal na nule, nezostali mu žiadne peniaze a doplatil na to. | Je to výborné tým viac, že je tu veľmi veľa mikrofiriem, ktoré často nie sú porovnateľné s malými podnikateľmi v zahraničí. Živnostník musí obracať svoje peniaze, nemôžeme večne zostávať v situácii, ktorá je dnes, že len čo máličko zarobí, už sa mu to zaťaží nejakými odvodmi, alebo musí vopred platiť preddavky na daň a pod. Treba počítať s tým, že podnikateľ musí mať vyšší obrat, aby dosiahol aj vyššiu produktivitu. Veď z čoho bude rozvíjať firmu? Málokedy sa počíta aj napríklad s tým, čo mu zostáva na vlastný plat. Koľkokrát musí siahať i do vlastných úspor, len aby vyplatil mzdy svojim zamestnancom, ak nejakých vôbec má. |
Aj keď nie som platiteľka preddavkov, je to pozitívna zmena pre tých ostatných. Pre živnostníkov by to mohlo byť dobré. Naše spoločenstvo to určite víta. | Chcel by som vedieť, pre koho to vlastne je, veď 90 percent živnostníkov, keďže platia minimálne odvody, platia štátu menej ako zamestnanci s minimálnou mzdou. Síce to prudko pocítia na dôchodku, ale hlavne to cítia aj naše verejné financie. V čom je hlavný problém? Pri živnostníkoch sa treba baviť najprv o tom, ktorí z nich to zneužívajú a ktorí sú živnostníci naozaj, ale aj spomedzi tých druhých, koľkí platia polovičné dane, prežívajú takto už desiatky rokov a vychádza im príjem nižší než u ľudí s minimálnou mzdou, ale napriek tomu to robia. | Vítam to najmä v čase pretrvávajúcej globálnej recesie, lebo to uľahčí živnostníkom život. Ak však porovnáme našu situáciu so situáciou v iných štátoch EÚ, napríklad s Rakúskom, tam sú príjmy zo živnosti oslobodené od daní do príjmu 10-tisíc eur ročne. Spomínané úľavy u nás by pre živnostníkov mohli byť štandardizované so Západom, keďže ceny vstupov a energií sa v eurozóne vyrovnávajú. Často práve remeselníci a drobní živnostníci žijú na doraz, pritom chránia náš trh pred zbytočným dovozom a dávajú prácu v zaostalejších regiónoch. Zároveň však mnohé veľké firmy odchádzajú do daňových rajov, a pritom práve veľké firmy by mali byť prvé, kto by tu mal podporovať napĺňanie štátneho rozpočtu – tam musí štát hľadať najväčší priestor na zdanenie. |