27.05.2019, 13:10

Začína sa hra o budúcnosť Európskej únie. Pozrite si, ako dopadli voľby v jednotlivých krajinách

  • Výsledky volieb do Európskeho parlamentu spôsobili problémy najmä pre dve najväčšie frakcie.
  • Ľudovci aj sociálni demokrati zaznamenali také straty, že pre získanie väčšiny v Europarlamente budú potrebovať pomoc menších strán.
  • Najviac z toho môžu ťažiť liberáli a zelení, ktorí sú si svojej súčasnej sily veľmi dobre vedomí.
Začína sa hra o budúcnosť Európskej únie. Pozrite si, ako dopadli voľby v jednotlivých krajinách
Zdroj: Reuters

Európska strana ľudová (EPP) po nedeľňajšom vyhlásení výsledkov eurovolieb mohla oslavovať. So stratou zostala najsilnejšou európskou frakciou. Napriek tomu však nebude mať ľahkú pozíciu v rámci Európskeho parlamentu - voliči totiž na mnohých miestach Európy zverili svoje hlasy liberálnym, ekologickým a krajne pravicovým stranám. A tie budú chcieť rozhodovať o smerovaní EÚ.

Štyridsať rokov ovládali európske štruktúry dve hlavné politické sily - Európska ľudová strana (EPP) a Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov (S&D). Tohtoročnými voľbami však ich dominancia nad europarlamentom skončila, frakcia totiž prvýkrát nezískala väčšinu.

Nenastal však ani radikálny obrat smerom k euroskeptickým stranám, ako mnohí poprední európski politici proklamovali už mesiace pred voľbami. Napriek tomu však množstvo krajne pravicových subjektov v eurovoľbách uspelo a do poslaneckých lavíc zasadnú v historicky najväčšom počte. Symbolom ich víťazstva bol určite úspech hnutia Marine Le Penovej Národné združenie vo Francúzsku, ktorému sa podarilo poraziť koalíciu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Budú hľadať spojencov

Aby nástup krajne pravicových strán proeurópske frakcie zastavili, budú nútené obnoviť partnerstvo s Alianciou liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). S tou síce doposiaľ koalícia spolupracovala, ale nebola na ich hlasoch závislá.

Práve s ALDE sa rozhodlo spolupracovať hnutie Emmanuela Macrona a hlasy jeho europoslancov budú bezpochyby rozhodovať. Liberálna frakcia totiž skončila v eurovoľbách na treťom mieste s odhadovanými 109 kreslami. Štvorlístok proeurópskych strán potom dopĺňajú európski Zelení, ktorí získali podľa posledných odhadov 64 kresiel a oproti posledným voľbám si výrazne polepšili.

Prekvapením bola volebná účasť. Tá sa naprieč celou EÚ vyšplhala cez 50 percent, čo je prvýkrát za posledných dvadsať rokov. Podľa analytikov za tento nárast môže buď odchod Veľkej Británie z európskeho spoločenstva či vonkajšie ohrozenia a výzvy prichádzajúce z Ruska, Číny, ale aj USA.

"Okrajové strany prestanú byť okrajové"

Odliv hlasov od proeurópskych strán však podľa analytikov bude mať značný vplyv na budúcnosť ďalších európskych inštitúcií. Nový parlament bude totiž rozhodovať o vrcholných pozíciách v Európskej komisii a predovšetkým sa bude hrať o pozíciu predsedu, ktorú doteraz zastával Jean-Claude Juncker.

Náhrada sa bude hľadať aj na pozíciu predsedu Európskej rady. V oboch prípadoch, rovnako ako pri menovaní komisárov má totiž Európsky parlament právo veta.

"Trúfam si povedať, že aj okrajové strany prestanú byť po dnešnej noci okrajové," uviedol Juncker pre médiá ešte pred vyhlásením výsledkov volieb.

​EPP by mala namiesto doterajších 221 kresiel získať 180, zatiaľ čo S&D si zo 191 mandátov pohorší na 152. Zástupcovia týchto frakcií vzápätí po zverejnení odhadov začali hovoriť o spolupráci. Volebný líder EPP Manfred Weber vyzval ku kooperácii socialistami aj liberálmi a nevylúčil spoluprácu so Zelenými.

"Pre EPP nie je dnešok víťazstvom, pretože sme prišli o kreslá," uviedol pre médiá Weber. "Sme však šťastní, že sme najväčšou frakciou v Európskom parlamente. Z toho sa môžeme radovať, ale sme si dobre vedomí toho, že sme stratili."

Víťazmi: ALDE a Zelení

Líder EPP Manfred Weber následne označil za "víťaza volieb" európskych Zelených a potvrdil, že EPP je ochotná "viesť rozhovory" s ich lídrami, aby si proeurópske strany zabezpečili väčšinu v parlamente, presadili žiaducu legislatívu a schválili vedenie Komisie.

ALDE aj Zelení sú si svojich nových rolí veľmi dobre vedomí, ako upozornil jeden z lídrov Zelených Philippe Lamberts: "Zelení sú potrební na vytvorenie stabilnej väčšiny v parlamente." Podobne zmýšľa aj líder ALDE Guy Verhofstadt. "Neexistuje žiadna solídna proeurópska väčšina bez účasti nášho nového centristického zoskupenia," uviedol Verhofstadt.

Súčasťou EPP sú za Slovensko zvolení poslanci za KDH. Víťazná koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu sa rozhodla pridať práve k ALDE. 

Hra o Komisiu začína

Už v utorok večer sa majú kvôli obsadeniu pozícií zísť šéfovia vlád na neformálnej večeri, aby v tejto súvislosti urobili prvé rozhodnutie. Zjavne chcú využiť vo svoj prospech časový náskok a chopiť sa iniciatívy skôr, než sa začiatkom júla zíde prvýkrát nový parlament.

Štátna komisia informovala o výsledkoch volieb na Slovensku:

​Lenže ani Nemec Manfred Weber, nominant európskych kresťanských demokratov, ani Holanďan Frans Timmermans za sociálnych demokratov či Margrethe Vestagerová za liberálov nemajú u premiérov dobré karty.

Platí to hlavne pre 46-ročného Webera. Jeho frakcia síce obhájila prvenstvo v Európskom parlamente, takže by si mohla pre svojho doterajšieho šéfa predsedníctva Komisiu nárokovať. Na politikovi z Bavorska však zrejme vadí najviac, že ​​nemá za sebou žiadne vládne skúsenosti.

Ako najväčšia prekážka pre Webera by sa nakoniec mohol javiť odpor francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten dával v minulosti opakovane najavo, že by budúci šéf Komisie nemal pochádzať zo súčasných európskych štruktúr.

Nie je tiež vylúčené, že niektorým ďalším premiérom by mohlo vadiť, ak by na kľúčovej pozícii bol Nemec. Kto sa stane predsedom Európskej komisie tak zatiaľ nie je vôbec jasné.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.