Očakávaný masívny nástup krajnej pravice sa na bruselskej pôde nekoná. Aspoň nie tak, ako niektoré prieskumy očakávali. Súčasná vládnuca koalícia bude mať dohromady obstojnú väčšinu, konzervatívci a frakcie Identita a demokracia budú narážať na názorové nezhody najmä v otázkach podpory Ukrajiny. Neľahkú cestu k obhajobe postu šéfky Európskej komisie očakáva Ursula von der Leyenová.
Video: Macron rozpustil národné zhromaždenie po výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu:
Holandský politológ Cas Mudde výsledky volieb do Európskeho parlamentu zhrnul do pár slov: „Európska únia sa nerovná len Francúzsko a Nemecko.“ A neprekvapivo má jedna z najväčších kapacít v odbore pravdu.
Sily sa nezmenili
Národné združenie Marine Le Penovej a Alternatíva pre Nemecko síce môžu na domácej pôde sláviť úspech, o drvivom vzostupe nacionalistov či takzvanej krajnej pravice na celoeurópskej úrovni však možno hovoriť len ťažko. Oproti predchádzajúcim voľbám posilnila frakcia Identita a demokracia o deväť mandátov a obsadí 58 kresiel.
Súčasná vládnuca koalícia Európskej ľudovej strany, Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov a liberálov z Obnovy Európy však o svoju silu neprišla, ľudovci si dokonca polepšili o deväť kresiel na celkových 185, socialisti majú 137 mandátov. Liberáli sú jedni z porazených, prišli o 23 kresiel a v nasledujúcich rokoch im tak zostalo „iba“ 79 poslancov. Dohromady však má koalícia stále 401 mandátov.
Zo strany ID sa ponúka spojenectvo s Európskymi konzervatívcami a reformistami, dohromady by dali 131 mandátov. Na papieri logická voľba, v praxi však bude fungovať len ťažko. Mix stredových, krajne pravicových a nacionalistických zoskupení bude narážať na názorové nezhody v rade tém, hlavnou bude nesúlad v otázke podpory Ukrajiny.
Varovanie pri zelenej politike
Prepad RE len tesne neprekonali Zelení, ktorí prišli o 19 mandátov. Ich volebný neúspech je jasným varovaním pre bruselskú zelenú politiku. Zelení v uplynulých piatich rokoch často hlasovali s EPP a ich poslancami, parlamentná väčšina pre stranu Manfreda Webera tak môže počítať aj s týmito hlasmi. Teda až na jednu výnimku menom Ursula von der Leyenová, ale o tej až neskôr.
Oveľa viac adrenalínu tak voľby priniesli skôr na národnej úrovni. Prepadák pre kancelára Olafa Scholza v Nemecku, debakel Obnovy Emmanuela Macrona, ktorý len krátko po zverejnení výsledkov vyhlásil predčasné voľby. To všetko sú zaujímavé zápletky, ktoré však (najmä kvôli sile vládnucej koalície) na každodenné bruselské dianie budú mať len okrajový vplyv.
Aký hlavný motív si teda z volieb do Európskeho parlamentu odniesť? Rozhodne to nie je radikálny vzostup nacionalistov a krajnej pravice, pred ktorým varovali prieskumy. Pravdepodobnejšia je väčšia názorová fragmentácia nielen naprieč politickým spektrom, ale aj v rámci jednotlivých frakcií. Každá členská strana totiž musí na domácej pôde riešiť iné problémy a obhajuje rozdielne záujmy, čo sa do schvaľovania mnohých legislatív určite premietne.
Pre kritikov Európskej únie je to na prvý pohľad priaznivá správa. Euroskeptickí politici dlhodobo varujú pred prílišnou integráciou a vidina budúcej federalizácie Únie ich budí zo spania. Mierne posilnenie strán mimo politického mainstreamu ich môže upokojiť.
Politika Bruselu sa v nasledujúcich piatich rokoch len ťažko výrazne odchýli od súčasného smeru. Hrozí však, že v niektorých kľúčových otázkach, akými sú ekologické témy, migrácia či Green Deal, budeme svedkami siahodlhých debát a obštrukcií.
Boj o Európsku komisiu
Predzvesťou toho, ako v budúcnosti bude fungovať Európsky parlament, je voľba nového šéfa Európskej komisie. Post v súčasnosti zastáva von der Leyenová, ktorá prvé výsledky volieb sledovala s miernym úsmevom na perách. „Dnešok je skvelým dňom pre EPP. Vyhrali sme európske voľby, sme najsilnejšou stranou a kotvou stability. Spoločne s našimi partnermi budeme bojovať proti extrémnym krídlam ľavice aj pravice. Zastavíme ich!“ povedala pred svojimi straníkmi v povolebnom prejave.
V teoretickej rovine sa môže spoľahnúť na podporu všetkých europoslancov z EPP a dvoch spriatelených frakcií, dohromady ide o 403 mandátov. Na zvolenie potrebuje aspoň 361. Na prvý pohľad je voľba formalitou, história hlasovania v Európskom parlamente však hovorí inak. Žiadna z frakcií nehlasuje úplne jednotne, vždy sa nájde aspoň desať percent europoslancov, ktorí idú názorovo proti.
Von der Leyenová si najprv musí na neformálnom summite 17. júna a následnom zasadnutí Rady Európy na sklonku mesiaca zabezpečiť podporu kvalifikovanej väčšiny lídrov členských krajín. To by mala byť formalita, dvanásť z nich sa hlási k jej domovskej EPP, získanie ďalších pár hlasov by nemal byť problém. Hlasovanie v Európskom parlamente bude oveľa dramatickejšie.
Súčasná šéfka Európskej komisie stojí pred zložitým rozhodovaním a hľadaním ďalších potenciálnych hlasov. Pred voľbami sa hovorilo o jej opatrnom našľapovaní okolo Giorgie Meloniovej, ktorej Bratia Talianska sú členom ECR. Talianska premiérka vo voľbách zažiarila a len jej strana obsadí 24 kresiel. Bola by to hra na istotu. Stojí však von der Leyenovej paktovanie za riziko straty zavedených koaličných partnerov?
Druhý mandát von der Leyenovej
Meloniová navyše v pondelok dopoludnia uviedla, že je zatiaľ predčasné hovoriť o druhom mandáte von der Leyenovej. Výsledky volieb podľa nej ukazujú, že Európa potrebuje pragmatickejší prístup v mnohých témach. Taliansko podľa nej zohrá v tomto ohľade kľúčovú úlohu.
Podobne sa javí sci-fi scenár, podľa ktorého by šéfka Európskej komisie prosila o hlasy koalíciu vedenú maďarským Fideszom, ktorý ukoristil desať kresiel. Socialista Pedro Marques sa v tomto ohľade vyjadril jasne.
Aby si von der Leyenová udržala ich podporu, musí striktne odmietnuť spoluprácu s akoukoľvek stranou z frakcie ECR či ID. Podobne sa vyjadrili aj Zelení, ktorí síce obsadia výrazne menej kresiel, súčasná šéfkomisárka však v boji o obhajobu nepotrebuje zázraky, ale istotu pár mandátov navyše.
Od Webera sa jej dostalo ešte v nedeľu v noci podpory. Zároveň však tuší, že otázkam nezvládnutej migrácie a odporu veľkej časti populácie ku Green Dealu neutečie. Práve voľba šéfa či šéfky Európskej komisie tak bude v nasledujúcich týždňoch tým najzaujímavejším bruselským predstavením.
Posledné slovo totiž nepovedal ani niekdajší taliansky premiér Mario Draghi, o ktorom sa v posledných dňoch začalo viac hovoriť v súvislosti s tým, že má podľa médií podporu Macrona. Otázkou zostáva, či táto podpora vzhľadom na neúspech Macronovej strany vo voľbách nestratila na sile.