22.03.2006, 00:00

Iba trvalý pobyt nie je dôvodom na zdanenie

Daňovníkom je iba tá osoba, ktorá poberá príjmy, ktoré sú predmetom dane alebo nie sú oslobodené od dane. Samotný trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt nie je dôvodom na zdanenie.
Príklad:
Štátna občianka Českej republiky -- dôchodkyňa, bude sa zdržiavať na území SR súvisle počas desiatich mesiacov (prekročí hranicu 183 dní v roku). Jej príjmom je dôchodok, ktorý poberá v ČR a úrok zo skromných úspor v banke v ČR.
-- Podľa vnútroštátneho zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou a musela by podať daňové priznanie v SR iba vtedy, ak by mala príjem, ktorý podlieha zdaneniu. Na základe medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia jej postavenie sa zmení. Keďže je občiankou ČR, je považovaná za rezidenta ČR a SR, mohla by zdaniť iba tie príjmy, ktoré by jej boli vyplatené zo zdrojov v SR podľa § 16 zákona o dani z príjmov.
Nadradenosť medzinárodnej zmluvy pred vnútroštátnym zákonom
Zákon o dani z príjmu (1) ustanovuje, že medzinárodná zmluva má prednosť pred vnútroštátnym zákonom. Z toho vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pri určení daňovej povinnosti je skutočnosť, či existuje medzinárodná zmluva, ktorá modifikuje spôsob zdanenia alebo nie.
Príklad
Medzi Slovenskou a Českou republikou je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, preto pri určení daňovej povinnosti musíme prihliadať na túto zmluvu a určiť postavenie občianky ČR. Podľa článku 4 medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred vnútroštátnym zákonom, je občianka ČR osobou s neobmedzenou povinnosťou v Českej republike.
-- Ak študentka z ČR bude pracovať na Slovensku, Slovenská republika má právo zdaniť iba tie príjmy, ktoré poberá v SR. Slovenský zamestnávateľ zdaní pracujúcu českú študentku pri výplate jej príjmu a vydá jej potvrdenie o príjme a výške zdanenia. Česká študentka prepočíta slovenské koruny na české a podá daňové priznanie v ČR, započíta si daň zaplatenú v SR na základe potvrdenia od platiteľa dane. Podľa výšky príjmu jej vznikne alebo nevznikne daňová povinnosť v ČR. Študentka má nárok na odpočítateľnú položku (najmenej 38 040 českých korún). Ak jej príjem v SR bol napríklad 30-tisíc, nevznikne jej daňová povinnosť.
Ak by v SR zarobila 80-tisíc, po prepočte na české koruny sa jej odpočíta minimálne 38 040, vypočíta sa jej daňová povinnosť -- 15 % daň. Z takto vypočítanej dane si odpočíta daň zaplatenú v SR, avšak iba do výšky 15 % (na Slovensku platila 19 %). Keďže celý príjem bol v SR, kde zaplatila vyššiu daň ako jej ukladá český zákon, nevznikne jej daňová povinnosť. Naopak, v SR platila vyššiu daň ako by platila v ČR. Tento preplatok jej však finančný úrad v ČR nevráti, keďže daň zaplatila do rozpočtu SR.
Podobný postup by bol pri zdanení slovenského študenta, ktorý bol na brigáde v ČR. Ak by študent zarobil viac ako 87 936 Sk, musel by doplatiť rozdiel dane, t. j. v ČR mu zrazil platiteľ dane 15 %, ale v SR je daň 19 %, t. j. musel by 4-percentný rozdiel dane doplatiť.
Kritériá osobnej daňovej príslušnosti
Pre určenie rozsahu zdanenia daňovníkov je rozhodujúci osobný vzťah k územiu Slovenskej republiky. Pri zabezpečení rovnosti podmienok podnikania tuzemských a zahraničných osôb zákon o dani z príjmov zohľadňuje osobitosti podnikania fyzických osôb a ustanovuje osobitné kritériá, ktoré sú dôležité pre rozsah zdanenia. Základným kritériom osobnej daňovej príslušnosti je pri fyzických osobách trvalý pobyt. Pojem "trvalý pobyt" je definovaný v zákone o hlásení pobytu občanov SR. Doplnkovým kritériom u fyzickej osoby je obvyklý pobyt, t. j. osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Do doby prítomnosti sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Nie je rozhodujúce, či počet dní obvyklého pobytu je súvislý, alebo v niekoľkých obdobiach. Kritériom osobnej daňovej príslušnosti u právnickej osoby je sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
Ak daňovník spĺňa kritériá § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, t. j. fyzická osoba má trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiava (183 dní) v SR, právnická osoba má sídlo alebo miesto skutočného vedenia, z ktorého rozhoduje, ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou je zdanená v Slovenskej republike tak z príjmov, ktoré poberá v Slovenskej republike, ako aj z príjmov, ktoré poberá v zahraničí, a to bez ohľadu na to, či príjmy boli v zahraničí zdanené alebo nie. Osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa v medzinárodnom kontexte nazýva aj ako rezident, alebo osoba s daňovým domicilom v Slovenskej republike, v praxi to znamená, že ak je osoba považovaná za rezidenta -- osobu s neobmedzenou daňovou povinnosťou v danom štáte, musí tam zúčtovať všetky svoje príjmy. Účelom medzinárodnej zmluvy v týchto súvislostiach je určiť jednoznačne, kde je osoba tzv. konečným rezidentom. Druhý štát je povinný urobiť také opatrenia, aby daňový subjekt nebol považovaný v tomto druhom štáte za osobu s neobmedzenou povinnosťou.
Príklad
Občan SR s trvalým pobytom v SR žije a pracuje štvrtý rok v USA spolu s manželkou a deťmi. Jediný príjem, ktorý poberá, je zo zamestnania v USA.
-- Podľa vnútroštátneho zákona mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie v SR, keďže tu má trvalý pobyt. Ak by chcel podať daňové priznanie, musel by sa unúvať prísť na Slovensko, naštudovať slovenské zákony alebo sa obrátiť na daňového poradcu, ktorý by mu daňové priznanie vypracoval. Na známej internetovej stránke, ktorá by mala obsahovať relevantné informácie, síce nájde vzor daňového priznania, ale ani náhodou tam nenájde aktuálne informácie, ktoré by mu mali pomôcť pri vyplnení daňového priznania. Našťastie, v tomto prípade ho chráni medzinárodná zmluva. Podľa medzinárodnej zmluvy (2) je stredisko životne dôležitých záujmov (práca, rodina) v USA, preto občan SR s trvalým pobytom v SR (pretože zatiaľ nedostal štátne občianstvo USA, a tým ani trvalý pobyt, ale iba dlhodobý pobyt) sa stáva podľa zmluvy rezidentom USA. Slovenská republika je povinná považovať túto osobu za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. má nárok na zdanenie iba tých príjmov, ktoré poberá v SR. Keďže zo SR nepoberal príjmy, SR nemá nárok na zdanenie príjmov, ktoré podliehali zdaneniu v USA. V tomto prípade sa jeho celosvetové príjmy nebudú zdaňovať v SR, ale v USA. Napriek tomu, že je občan SR s trvalým pobytom v SR, nevzniká mu daňová povinnosť ani povinnosť podať daňové priznanie v SR.
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
Ak fyzická alebo právnická osoba nespĺňa kritériá pre rezidenta podľa vnútroštátneho zákona a súčasne medzinárodnej zmluvy, nemožno túto osobu považovať za výlučného daňovníka v Slovenskej republike. Rozhodujúce sú kritériá medzinárodnej zmluvy. Podľa zákona o dani z príjmov (3) Slovenská republika je povinná urobiť také opatrenia, aby osobu považovala za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, môže ich zdaniť iba z príjmov, ktoré majú zdroj v Slovenskej republike ( § 16).

(1) § 1 ods. 2)
(2)
čl. 4 medzinárodnej zmluvy č. 74/1194 Z. z.
(3) § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.