15.05.2018, 00:00

Dedenie: rakúsky vz. uhorský model

Extrémna rozdrobnosť pozemkov už dlho limituje investície na Slovensku. Ako sa pod túto situáciu podpísal uhorský model dedenia? Prečo územia uplatňujúce rakúsky model majú inú prax? Situáciu vysvetľuje Bernhard Hager, partner advokátskej kancelárie Dvořák Hager & Partners.

Bernhard Hager
Zdroj: Pavol Funtál

VIZITKA:
Bernhard Hager
je rakúsky advokát s povolením na výkon činnosti v Českej a Slovenskej republike. Absolvoval Právnickú fakultu Viedenskej Univerzity, potom pracoval ako univerzitný lektor v Kaynase v Litve, predtým, než v roku 2000 začal vykonávať advokátsku činnosť. V roku 2002 absolvoval postgraduálny program na Londýnskej Univerzite. Venuje sa obchodnému, energetickému a stavebnému právu ako aj právu infraštruktúrnych projektov. Publikuje aj prednáša. Je autorom knižnej monografie Podpora obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku a Poskytovanie služieb v Rakúsku.

Vplyvom historického vývoja máme dnes na Slovensku obrovskú rozdrobenosť pozemkov. Je to dôsledok zaužívaného dedičského modelu, ktorý vychádza z uhorského práva. Aký je základný rozdiel medzi dedením pozemkov podľa uhorského a rakúskeho práva?
V minulosti spočíval v tom, že kým v uhorskej časti monarchie sa uplatnil princíp, podľa ktorého pozemky dedili všetci dedičia, v rakúskej dedil pozemky iba jeden dedič. Spravidla najstarší mužský potomok. Uvedené rozdiely mali predovšetkým sociálne príčiny. Územie Slovenska malo prevažne agrárny charakter a vylúčenie niektorých dedičov z možnosti vlastniť pôdu by pre nich malo veľmi negatívne následky, keďže iné možnosti obživy veľmi dlho takmer neexisthnovali. Naproti tomu rakúska časť monarchie bola omnoho skôr industrializovaná a súčasne tu bol aj väčší podiel remesiel, prípadne škôl.

V Rakúsku zrušili systém obmedzenej možnosti dedenia pozemkov už po revolúcii v rokoch 1848/1849, nie však natrvalo.
Áno. V dôsledku zadlžovania a drobenia hospodárstiev koncom 19. storočia došlo k opätovnému obmedzeniu dedenia, avšak len niektorých druhov pozemkov, ktoré mohol zdediť len jeden dedič. Ide o takzvané Erbhöfe. Tie však predstavujú veľmi malé percento pôdy. V dôsledku toho sú v skutočnosti aj v dnešnom Rakúsku pozemky – vrátane poľnohospodárskych pozemkov – dosť rozdrobené.


Slovenská ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vyjadrila, že jej rezort zvažuje zásadnú zmenu – prejsť z uhorského na rakúsky spôsob dedenia. Aké dosahy by to mohlo mať v praxi pre vlastníkov?
Tento nápad považujem za pomerne prekvapivý. Ako som už uviedol, pozemky sú dnes rozdrobené aj v Rakúsku a obmedzenie dedenia na jednu osobu sa týka skutočne malého percenta pozemkov. S podobným dopytom medzi podnikateľmi a investormi som sa vo svojej advokátskej praxi nestretol. Štát by mal prioritne zabezpečiť a garantovať najmä hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. To by som považoval za prioritu číslo jeden a najväčší problém investorov.

Tu má Slovensko zjavne veľkú legislatívnu medzeru.
Posledným ambicióznym projektom bol takzvaný ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov), žiaduci stav sme však stále nedosiahli. Zo systémových zmien týkajúcich sa vlastníctva nehnuteľností by som skôr zvážil odstrániť dvojkoľajnosť vlastníctva pozemkov a na

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.