07.08.2018, 11:05

Ako znížiť horľavosť viacposchodových drevostavieb

Vo svete sa stále viac rozmáha trend drevostavieb, nielen v ponímaní chát, dreveníc a rodinných domov využívajúcich prvky z dreva. Hovoríme o administratívnych budovách, nebytových priestoroch a pre niekoho možno stále prekvapivo a netradične aj o výškových stavbách z dreva.

Ako znížiť horľavosť viacposchodových drevostavieb
Zdroj: Zdroj: mg-architecture.ca

Práve výškové stavby z dreva to nemali vždy úplne jednoduché a existovali obmedzenia, ktoré predstavovali absolútny nonsens pre slovné spojenie mrakodrap z dreva.

Minulosť a prítomnosť
Drevo sa ako stavebný materiál využívalo menej kvôli obmedzeniam prameniacim zo zákona 22/1955 o drevárskej inšpekcii, ale taktiež kvôli tomu, že pred rokom 1990 sa výrazne využívali silikátové a oceľové základne. Prekážkou bol aj vtedajší pomalý a neefektívny vývoj predpisov protipožiarnej bezpečnosti. A tak bolo oveľa jednoduchšie sprísniť pravidlá pre stavby z dreva. V súčasných technologických podmienkach je scestné, aby boli moderné drevostavby neustále porovnávané so zrubmi, či dokonca unimobunkami. Pomaly ale isto sa tiež menil prístup krajín EÚ k otázkam požiarnej bezpečnosti.

Dnes už je situácia iná, stačí, keď sa pozrieme napríklad k rakúskym susedom na stavbu HoHo Wien, čo by mala byť do konca roka 2018 najvyššia hybridná stavba na svete. Slovensko bolo v tejto oblasti ešte donedávna pár krokov pozadu oproti iným krajinám. Najmä s ohľadom na protipožiarnu bezpečnosť sú slovenské technické normy veľmi prísne. Základné pravidlá a princípy boli zadefinované ešte pred viac než štyridsiatimi rokmi, odrážali materiálové a technické možnosti stavebného priemyslu, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Situácia sa našťastie v priebehu rokov mení k lepšiemu, pretože aj napriek dlhodobej stagnácii v rámci požiadaviek na drevostavby sa v minulom roku podarilo presadiť zásadnú zmenu. Do platnosti vstúpila revízia STN 92 0201-1:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie.

Čo sa konkrétne zmenilo?
Významnú úlohu pri presadzovaní tejto revízie zohral prodekan Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity Vladimír Mózer. ,,Kým v zahraničí sú požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií a ich triedu reakcie na oheň (“horľavosť”) oddelené, v našich odmienkach sa prelínajú v systéme konštrukčných prvkov a celkov. To znamená, že akonáhle je nosná časť vertikálnych konštrukcií z dreva, začínajú platiť veľmi prísne obmedzenia a vôbec sa pritom neodlišovalo, či je drevo v konštrukcii chránené alebo nie,” hovorí Vladimír Mózer. Donedávna boli akceptované dve nadzemné podlažia v stavbách určených na bývanie a ubytovanie, štyri podlažia pri nevýrobných stavbách, tri podlažia pri výrobných stavbách. Uvedené limity však so sebou prinášali aj značné obmedzenie využitia z pohľadu využitia stavby, súvisiace s najvyšším prípustným požiarnym rizikom. Zároveň boli pre tento typ konštrukčného riešenia kladené vysoké požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií.

Stále platí, že trieda reakcie na oheň, ktorá charakterizuje „horľavosť“ stavebnej konštrukcie, respektíve materiálu, z ktorého pozostáva, nemá žiadny súvis s jej požiarnou odolnosťou. Aj konštrukcia z nehorľavého materiálu môže pri požiari zlyhať veľmi rýchlo, ak nie je adekvátne dimenzovaná alebo chránená. V slovenských predpisoch a normách sa však trieda reakcie na oheň - historicky nazývaná stupeň horľavosti materiálov stavebných konštrukcií - trochu nešťastne vnáša do ich schopnosti odolávať požiaru prostredníctvom systému konštrukčných prvkov a celkov.

Výhoda dreva
Tieto princípy sa snaží objasňovať verejnosti čoraz viac spoločností, zo slovenských môžeme spomenúť výrazného propagátora stavieb z dreva - platformu Staviame z dreva, ktorí robia osvetu v oblasti drevostavieb z mnohých dôvodov. ,,Drevo pohlcuje škodlivé látky z prostredia, reguluje v objektoch vlhkosť, má nízku tepelnú prijímavosť. Okrem toho sa vyznačuje dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, stavia sa z neho rýchlo a samotná výstavba je suchá. Okrem hliny je to jeden z najekologickejších materiálov, vďaka jeho zápornej bilancii emisií a CO2 v porovnaní s kovmi, cementom, oceľou a betónom. Splodiny, ktoré sa tvoria pri spracovaní dreva, jeho používaní a konečnej likvidácii, si samotné drevo vykompenzuje počas svojho životného cyklu a počas svojho rastu - tým, že CO2 dokáže drevo samo pohlcovať a súbežne s procesom jeho väzby do atmosféry uvoľňuje kyslík. ,,Drevo je navyše trvalo obnoviteľné,” hovorí Ivan Kolárik, konateľ spoločnosti Kontrakting.

Všetky podstatné zmeny týkajúce sa viacpodlažných drevostavieb vstupili do platnosti v roku 2017 v rámci revízie STN 92 0201-1:2017. Najvýznamnejšou zmenou je možnosť stavať 5- podlažné drevostavby, pokiaľ budú splnené určité podmienky. Návrh a požiadavky na konštrukcie drevostavieb vychádzajú z Eurokódu 5. Začalo sa tiež zohľadňovať, či je konštrukčný prvok drevostavby chránený alebo nie. Revízia si nedávala za cieľ bezhlavo zvýšiť dovtedy povolenú podlažnosť, respektíve výšku, drevostavieb, ale odstupňovať ju na základe toho, akú má konštrukcia z dreva úroveň ochrany. Znamená to hlavne uzatvorenie drevených častí konštrukcií nehorľavými ochrannými obkladmi a, pokiaľ sa na konštrukciách nachádzajú, vyplnenie dutín nehorľavými materiálmi.

Chránené drevo
V praxi je pri drevostavbách treba rozlišovať drevo priznané a chránené. Pri priznanom dreve sa požadovaná protipožiarna bezpečnosť dosahuje aplikovaním prísnych výškových obmedzení. Pri chránenom dreve je nevyhnutné, aby sa počas doby požadovanej požiarnej odolnosti nezapálilo drevo alebo pomaly tlelo vo vnútri konštrukcie pod ochranným opláštením. Okrem toho je potrebné vyhnúť sa aj problému šírenia požiaru vnútrom drevených konštrukcií, ak sú konštrukčné dutiny nevyplnené alebo vyplnené horľavými materiálmi. V prípade viacpodlažných drevostavieb tak dnes musia mať všetky ich konštrukcie vyplnené dutiny nehorľavými materiálmi, ktoré dokážu odolávať teplotám 1 000 °C a nemôžu v dutinách sadať, alebo z nich vypadávať. Ak nie sú dutiny v konštrukciách drevostavieb takto ošetrené, ich maximálna povolená podlažnosť sa logicky znižuje.

,,Po novom teda drevostavby môžu mať najviac päť nadzemných podlaží. Inak povedané, 12- metrovú výškovú úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia, pokiaľ budú realizované z konštrukčných prvkov s chráneným drevom a nehorľavou, vysokým teplotám odolnou výplňou všetkých dutín. To všetko znamená, že drevostavba má zmiešaný konštrukčný celok. Úroveň 12 metrov je limitom, nad ktorým sa musia v obvodových stenách realizovať požiarne pásy, ktoré nie je možné zhotoviť z drevených konštrukčných prvkov. Požiarna odolnosť nosných a deliacich konštrukcií je pri 5- podlažných drevostavbách 45 až 60 minút,” vysvetľuje Vladimír Mózer.

Priznané drevo
Pri priznanom dreve, kedy výplň dutín nespĺňa spomínané požiadavky, je to stavba s horľavým konštrukčným celkom a má obmedzenú maximálnu povolenú výšku. Nevýrobné stavby do deväť metrov úrovne podlahy posledného nadzemného podlažia, stavby na bývanie a ubytovanie najviac tri podlažia a stavby výrobné do štyroch podlaží pri chránenom dreve bez požadovanej výplne dutín alebo do troch podlaží pri priznanom dreve. Požiarna odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií je v týchto prípadoch 60 až 90 minút. Popri požiarne odolných konštrukciách je dôležité vhodné riešenie únikových ciest zo stavieb. Viacpodlažné stavby znamenajú dlhšiu únikovú cestu v prípade požiaru. Musia sa vytvárať chránené a čiastočne chránené cesty, ktoré poskytujú unikajúcim osobám požadovanú ochranu po dostatočne dlhý čas. Konkrétny typ už závisí od druhu užívania stavby, počte osôb a vzdialenosti do bezpečia. Tá je daná počtom podlaží drevostavby a ich rozlohou.

Výstavba drevostavieb podlieha samozrejme prísnejším pravidlám v rámci protipožiarnej bezpečnosti. Zo stavby sa musí pravidelne odstraňovať drevený odpad a je potrebné vyvážať ho mimo staveniska. Samozrejmosťou je prísny zákaz fajčenia, bezpečnosť a kontrola pri a po používaní nástrojov produkujúcich teplo a celkové zabezpečenie perimetra staveniska.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.