13.08.2018, 00:00

Lesy sú zdevastované víchricami

Stále sme sa nevyrovnali s krivdami minulosti. Zásadná je obnova vlastníckych a užívacích práv.

Sibírske lesy.
Zdroj: Archív polárnikov

Máme sedemtisíc hektárov lesnej pôdy, kadiaľ idú elektrovody a kde nemôžu vlastníci pôdu pre pestovanie lesa využívať, a dodnes sme to nevyriešili. A napriek zákonu prijatému v roku 1991, ktorým sa malo usporiadať vlastníctvo k pôde k minulému roku, evidujeme už takmer 400-tisíc hektárov lesnej pôdy s takzvaným nezisteným vlastníctvom. „Registrami obnovenej evidencie pôdy namiesto toho, aby sme vlastníctvo usporiadali, rozširujeme kategóriu pôdy s nezisteným vlastníctvom. A v neposlednom rade, ako jeden z dôvodov dnešného antagonizmu medzi obhospodarovaním lesa a ochranou prírody bol majetok ľuďom – urbárom vracaný s ťarchou – obmedzeniami z dôvodu ochrany prírody, s ktorými nedali súhlas. A dnes vznikajú konflikty najmä v takzvaných národných parkoch,“ vysvetľuje Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Zlý stav lesov
Druhým a ešte asi katastrofálnejším problémom je vyvrcholenie dlhodobo zlého zdravotného stavu lesov. V ihličnatých oblastiach Slovenska odumierajú celé pohoria – spoločenstvá smrečín v dôsledku klimatických zmien, na čo sme podľa názoru únie vlastníkov lesov nie dostatočne a včas zareagovali.


„Po obnove vlastníckych, respektíve užívacích práv urbáre úspešne hospodárili 10 až 15 rokov v konkrétnych plánoch starostlivosti o les,“ vyratúva Ovseník. A prišli cyklické prírodné pohromy. Vetry z krajiny, kde vymizli stromoradia, aleje a krajina sa postupne zabetonúvali fabrikami a domami. Budovali sa cesty bez retenčnej funkcie vozoviek, dokonca v poslednom čase aj cyklotrasy na rekreačné účely s asfaltovými povrchmi. Nuž a víchrice, ktoré každoročne sfúkavali porasty lesov oslabených v minulosti najmä jedmi z komínov. Z komínov chemičiek nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Najbližšie z oblasti poľských Katovíc a Krakova.

Nedostačujúca regulácia vodných tokov
Ako spomína Milan Ovseník, roky voláme po legislatívnej úprave zákona o vodách a lesoch, podľa ktorých drobné vodné toky sú v správe štátu, a my nemôžeme do nich vliezť, lebo ak áno, okamžite je tu pozorná verejnosť. Príklad. „Spadol nám strom do potoka, išiel ho vytiahnuť traktor a okamžite bolo anonymné udanie, že narúšame vodný tok. A keď sme upozorňovali na možné hrozby, lebo nám ochranári znemožnili spracovať kalamitné drevo popadané do potoka v takzvanom bezzásahu, ktorý tak veľmi presadzuje určitá skupina ľudí a verejnosť ich podporuje, tak sme boli ubezpečovaní, že príroda si s tým poradí. Poradila si. Posunula hnijúce drevo do doliny a dediny a tam pozapchávalo všetky kanály, lebo všetko musíme mať odkanalizované. Ešte aj dažďovú vodu zvádzame kanálmi preč z územia. Aby sa nám krajina pekne-krásne vysušovala.“

Nevyužitý potenciál lesov
Podľa Únie sme nevyužili obrovský potenciál, ktorý nám Európa závidela. Pre rôzne skupinové záujmy sme dopustili rozvrátenie lesného hospodárstva, ktoré malo a pri rozumných úpravách by mohlo mať aj do budúcnosti obrovský potenciál pre rozvoj jednotlivých dedín nielen z ekonomického, ale aj zo sociálneho a z environmentálneho hľadiska. Prepásli sme šancu rozvíjať tieto hodnoty.

„Úplne vymizla solidarita spoločnosti, ktorú potreboval les v súvislosti s pohromou, čo sa deje v lesnom hospodárstve. A nie všeobecne prezentovaný názor, že to nenaje

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.